...[15.1.2018] Asi niekoho zarežem. Je ozaj krásne, keď sa mi v polovici písania vypne automatické ukladanie a ja po uverejnení článku zistím, že som prišla o polovicu z neho. Len tak, jedným kliknutím. Nenávratne. Je to ozaj frustrujúce a celkom intenzívne ma to odrádza od chuti do písania. TL;DR: Technické problémy ma opäť dostihli a článok Very Cultured je kvôli tomu nedokončený.

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Let It Go

Pátek v 17:47 | Aerosol
Spomenúť si, ako sa píšu články, je po takej dlhej dobe vždy trochu náročné. Zdá sa mi zaujímavé, že už druhým rokom udržiavam určitý vzorec - ku koncu roka sa nadchnem, začnem písať ako o život a niekedy zhruba vo februári mi dôjde šťava. A tú nájdem až vo chvíli, keď mám pocit, že sa niečo nové začína.
Podobný vzorec mám aj v čítaní kníh. Ku koncu roka chcem rýchlo dobehnúť svoju výzvu na Goodreads a po novom roku v tempe neprestávam, pretože chcem mať rýchly progres. Takto som za prvých šesť týždňov roka prečítala asi 7 kníh a za celý zvyšok semestra až doteraz len tri.
Prebúdza to vo mne otázky o korelácii a kauzalite. Odpovede ale nemám.
 

Nocturnal Vague Rant

29. ledna 2018 v 3:16 | Aerosol
A je to tu zas. Hlboká noc, Rebeka osvietená svetlom počítača, zatiaľ čo si dobrovoľne ukrajuje z hodín spánku. A to som zrovna dnes čítala o tom, aký dôležitý je spánok.
Okrem toho som ale čítala aj to, že nočné sovy mali svojho času v rámci spoločnosti aj skutočný význam - vraj bolo užitočné mať niektorých ľudí nastavených na denný režim a niektorých na nočný, pretože keď tá prvá skupina išla spať, bdelosť tej druhej zaručovala ochranu pred nebezpečenstvom, a naopak. Pekné vedieť, že aspoň pred tisíckami rokov by môj prirodzený režim niekto oceňoval.

Very Cultured

14. ledna 2018 v 23:57 | Aerosol
Hádam ešte nie je prineskoro na to, aby som sa vrátila k predošlému roku a pustila sa do podrobnejšej rekapitulácie. Ak podľa vás je, skúste na tento článok chvíľku nazerať v duchu hesla lepšie neskoro ako nikdy. Práve sa totiž chystám na rekapituláciu mojich kultúrnych zážitkov a počinov roku 2017.
 


Gentlemen of the Road

4. ledna 2018 v 0:23 | Aerosol
Ku koncu semestra sme dostali pomerne nezvyčajnú domácu úlohu. Na našom odbore sa zväčša špecializujeme na preklad z angličtiny do češtiny, nie naopak, ale podľa profesora z predmetu o titulkovaní by sme si to mali skúsiť aj opačne. A zadal nám pieseň Pod dubem, za dubem z rozprávky Lotrando a Zubajda. Nie preložiť - rovno prebásniť.

Once Upon a Midnight

31. prosince 2017 v 23:59 | Aerosol
Drahý December!
Po rokoch sa opäť uchýlim k forme listu, pretože mám pocit, že svoje slová niekomu musím adresovať, aby som ich našla. Pokúšala som sa totiž zhrnúť svoj rok už dvakrát, oba razy neúspešne, pretože mi prišli umelé. To je už raz tak, keď viem, že by som mala písať, ale zabúdam prečo. Keď si Ťa ale, s dovolením, trochu sperzonifikujem, drahý December, pôjde to ľahšie. Slová mojej vďaky potom nevyznejú tak prázdne, keď budú adresované priamo Tebe.

Perfect Fraud

27. prosince 2017 v 0:37 | Aerosol
O mojom vzťahu k divadlu som tu písala už dvakrát, v článku o našej inscenácii muzikálu Animal Farm a o inscenácii Midsummer Night's Dream. O minuloročnej, tretej inscenácii, ktorú sme so spolkom The Gypsywood Players podnikli, som sa tu prakticky ani nezmienila. Prečo zrazu to ticho? Má svoje dôvody, a to tie mi na dlhú dobu zašili ústa a zlepili prsty k sebe. Dnes sa o ne ale konečne môžem podeliť.

Kam dál