...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

But Who?

15. prosince 2011 v 2:29 | Aerosol
Sľúbila som si, že minulosť ma viac nezviaže. Že budem slobodná a duchovia minulosti prestanú znamenať to, čo predtým. Tak prečo zisťujem, že minulosť sa mi práve teraz intenzívne vracia tým najnepríjemnejším spôsobom? Prečo sa nedokážem oslobodiť?


Chcela by som byť ako čistý list. Nepopísaný, na ktorom sa človek vyzná a rozozná, aká čiara spôsobila ďalšiu stopu. Ale nie, nie som čistým listom. Som popísaná, gumovaná, fľakatá, potrhaná a zlepená. Tak veľa by som potrebovala v sebe nájsť, ale slová, čo hľadám, sú popreškrtávané a poprepisované inými, nedajú sa rozoznať. A tak namiesto toho, čo by som chcela povedať, nehovorím nič, pretože kvôli škrtancom sa mi ťažko formulujú myšlienky...

A pritom sú toho milióny, čo by som chcela, ba dokonca potrebovala povedať! Viem, že slová nehovoria za ľudí natoľko, ako ich činy, ale predsa je ich výpovedná hodnota vysoká. Slová vedia potešiť, napraviť, vysvetliť, vedia toľko vecí a ja len mlčím. Mám zviazané ústa.

Moje myšlienky sa búria proti mne. Hlavou mi ich prúdia obrovské množstvá a v tej neforemnej hromade, patriacej akurát tak do šrotu, sa snažím zistiť, kto som. Táto otázka ma trápi už hodnú chvíľu. Kto som?

Iste, moja momentálna slovná zásoba je dostatočná na to, aby som vedela opísať svoje povahové vlastnosti a určiť si charakterový typ. Dostatočná na to, aby som zhrnula svoje záľuby a záujmy, prirovnala sa k nejakej literárnej postave, našla sa v určitom zvierati, farbe. Môžem vypisovať svoje prezývky aj donekonečna, vyrozprávať svoj životný príbeh a stále to nebude dosť, pretože to všetko sú len slová, ktoré sa objavili na papieri na úkor iných. Tých naozaj podstatných.

Kto som? Som človek, viem, ale to nestačí. Aké je moje poslanie a kam vlastne patrím? Totiž, i zaradiť sa do spoločnosti mi robí problém. Pravdepodobne rozmýšľam iným spôsobom, ako ostatní, alebo sa aspoň viac zamýšľam nad vecami, ktoré iných netrápia. Filozofujem. Hĺbam. Skúmam svet okolo seba, ale akoby som ani nebola jeho súčasťou. Aj kamarátky mi vravia, že som zvláštna a z istej časti som na svoju zvláštnosť hrdá, no predsa... Čím je človek odlišnejší, tým viac je sám. A v osamelých ľuďoch sotva prebýva šťastie...

Chcem sa nájsť, chcem sa pochopiť, no hlavne sa chcem konečne odpútať od samej seba. Som poškodená, chybná, snáď by ma mali reklamovať, ale kde? Zaujímalo by ma, prečo je také ťažké hrdo sa postaviť tvárou v tvár budúcnosti, neriešiac minulosť.

Ale verte či nie, ja som optimista. Večný rojko, idealista a vraj zo mňa kričí moja naivita. Bude dobre. Musí byť, veď akoby aj nie, keď napriek všetkému človek má koho chytiť za ruku a objať. Má niekoho, po kom dlho dlho túžil a smie ho ľúbiť. I keď je to zložité práve kvôli tomu, že život nás derie a pláta len tak ledabolo, dodáva to vieru a nádej, hoci sa pochmúrnym myšlienkam človeku vyhnúť nepodarí.

Ľúbim. Ľúbim ťa, Pali, ako som ešte nikoho neľúbila, tápem v nepoznaných vodách a dúfam, že budeš mať so mnou trpezlivosť... =) A, prosím ťa, netráp sa. Všetko bude ok. Svet nadobudne zmysel a všetky dieliky puzzle zapadnú na svoje miesto. Vrátane nás dvoch. (no neznie to ako príšerné klišé? Fasa, že sú mi vlastné romantické rečičky proti srsti =D )

So... I am confused. Weird. And in love.
Bad, bad combination.
But, finally - who am I?
I don´t know, probably just
Rebeka.
Aerosol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama