...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Impressions: Michal Hvorecký

11. dubna 2012 v 21:17 | Aerosol |  Impressions
Je niečo iné ísť na besedu so spisovateľom, ktorého tvorbu má človek v malíčku, a ísť na besedu so spisovateľom, o ktorom počuje prvýkrát.

Meno Michal Hvorecký som síce dnes nepočula prvýkrát, už som sa s ním párkrát stretla na internete, na regáloch v kníhkupectvách a podobne, no do včerajšieho večera som žiadnu jeho knihu nedržala v ruke. Samozrejme, za jeden večer sa román Plyš prečítať nedá, nuž aby som neprišla na besedu s úplne čistým štítom, čo-to som pozrela na nete.

Narodený v roku 1976, okej... Má svoj blog, slovenskí kritici o ňom zväčša nemajú vysokú mienku, dobre... Len stručné informácie, nič podstatné, čo by mohlo zásadne ovplyvniť môj prvý pohľad naňho. A bola som zvedavá. Zaujímalo ma, čo je zač ten zvláštne, ťažko definovateľne pôsobiaci muž z fotografií.


Ako sme boli usadení v spoločenskej miestnosti našej školy, vyšiel nám spoza chrbtov, pomerne vysoký, štíhly, s plavými vlasmi a celkom otvoreným milým úsmevom, hoci napriek istej bezprostrednosti, ktorá bola cítiť aj zo spôsobu jeho komunikácie s nami, akoby bol stále za akousi záclonou. Bola okolo neho cítiť zvláštna aureola tajomnosti a nevedela som, čo si mám o ňom myslieť. Bolo to len tým, že prišiel ako úplne nový neznámy človek, do ktorého som ešte nenahliadla? Vlastne neviem. No to úplne prvé, pri čom som spozornela, bol jeho hlas.

Nie som veľmi dobrá pri opisovaní ľudského hlasu, ak to nechcem prehnať s metaforami, ale chcem ho zachytiť realisticky. Každopádne, hlas mal príjemný, v niečom ozaj zvláštny, akoby jemne zaťahoval, no zaťahovanie takéhoto druhu som ešte nikdy nepočula. Musím skonštatovať, že pán Hvorecký je dobrý rečník a po čase nás všetkých jeho hlas tak akosi pohltil. Čítal nám z čítačky svoju tvorbu, prvý text sa niesol v duchu popisovania pomerov počas socializmu, v ktorom vyrastal, a ako to ovplyvnilo jeho tvorbu. Toto (mimochodom skutočne vtipné) rozprávanie, vyústilo do výzvy - my sme nová generácia, tí, ktorí preberú miesta našich rodičov a predchodcov, a že teraz je čas pre nás. A ak chceme tvoriť, máme tvoriť.

Pravdepodobne nereprodukujem myšlienku presne, no takto som to pochopila a toto som si z nej vzala. V tej chvíli som sa trochu obávala, že nás vyburcovať, niečím ovplyvniť a nasýtiť svojimi myšlienkami (pretože sa nedalo nepostrehnúť, že pán Hvorecký rozpráva rád a vo veľkej miere o sebe a svojich postojoch a myšlienkach), no keď sa na to pozerám teraz spätne, už si to nemyslím.

Myslím si, že nás chcel hlavne povzbudiť, a čo sa mňa týka, podarilo sa mu to. Podarilo sa mu to preto, lebo z každého jeho slova sršal entuziazmus, radosť z toho, čo robí. Páčilo sa mi to. Ja osobne počúvam rada a počúvať pána Hvoreckého ma tešilo - práve kvôli tej radosti. Rozprával veľa, na otázky odpovedal obšírne, ale jeho rozprávanie nestrácalo pointu, držal sa svojich myšlienok. Všimla som si, že "uloviť" myšlienku sa mu darí priam obdivuhodne, vedel sa jej chopiť, sformulovať ju a podať ďalej.

Z ďalších dvoch textov si popravde už veľa nepamätám, hoci viem, že jeden z nich bol o reklamách a že nielen ja som sa skutočne dobre pobavila. No z jeho opisov a aj zo spôsobu, akým to čítal, som si uvedomila, že je fascinovaný svojím okolím, ľuďmi, udalosťami... Zdal sa mi veľmi vnímavý, dôkladný pozorovateľ, ktorý sa ale snaží aj pochopiť...

Úprimne, z besedy som bola nadšená. Možno sa mi to ťažko priznáva, no čiastočne som sa v jeho rozprávaní našla, keď opisoval svoje študentské roky, svoj zmätok pri očakávaní budúcnosti... Pán Hvorecký sa ma spoza tej svojej záclony niečím dotkol, presvedčil ma, že je človek - možno trošku výstredný, aj keď to nie je to správne slovo, ale iba človek. A práve títo iba ľudia ma v mnohom zaujímajú najviac.

Aby ste si to nevysvetlili zle, týmto nechcem do nebies vychváliť spisovateľa Michala Hvoreckého. Z tých pár stránok Plyšu, ktoré som prečítala, na mňa zatiaľ nič uchvacujúce, úžasné nevyskočilo, práveže sa mi štýl zdá trochu... slabý. Na druhej strane krátke glosy, fejtóny, blogy a iné veci publicistického charakteru píše skutočne pútavo. Chcem vám len popísať môj zážitok - ako na mňa zapôsobilo stretnutie so slovenským spisovateľom.

A v konečnom dôsledku toto stretnutie hodnotím pozitívne. Pretože narozdiel od iných ľudí, ktorí boli k nám do školy pozvaní na besedu, on skutočne vedel zaujať. My sme sa pýtali (teda ja nie, ja na otázky veľmi nie som Nevinný) a tento rozhovor prebiehal spontánne, nebol znásilnený, vlastne pán Hvorecký na všetky otázky nestihol odpovedať. Je mi ľúto, že sa musel ponáhľať, zotrvala by som tam dlhšie... No okrem tohto, hoci ho nepokladám za atraktívneho človeka, mal úžasnú tvár. Živú, otvorenú, s pozoruhodnou mimikou. Toto je pre mňa dôležité pri komunikácii s kýmkoľvek. Poznám ľudí, ktorí majú tvár úplne mŕtvu, pôsobiacu tak tupo, že sa mi rozhovor s nimi priam prieči. Bohužiaľ, nenaskytla sa mi príležitosť pozrieť sa mu priamo do očí (oči ma na človeku fascinujú najviac), a asi by to aj vyzeralo divne, no jedno viem - besedu s Michalom Hvoreckým si zapamätám.

Aerosol *the carbon based creature*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama