...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Who Can Testify This Killer?

13. dubna 2012 v 21:20 | Aerosol |  Ideas
Tento vrah úraduje v našej rodine už veľmi, veľmi dlho. Už má na rováši našu komunikáciu. Pomaly ale isto zabíja aj nás. Možno nie fyzicky... Ale naša mentálna úroveň čoraz viac odchádza do teplých krajín.
Kto ho zastaví?
Kto ho chce zastaviť?
Kto ho vôbec dokáže zastaviť?


Niet nikoho, kto by bol schopný usvedčiť ho zo zločinu. Niet nikoho, kto by ho vôbec chcel usvedčiť zo zločinu.
Tento zabijak je tichý, natoľko nenápadný, že si ani nevšimnete, že vlastne sami podpisujete trest smrti svojím mozgoým bunkám.
Televízia.
Hučí do vás neustále, nikdy neutíchne, neskončí, a ak sa vám aj na chvíľu podarí brániť sa jej zhubnému vplyvu, na ďalší deň je tu opäť s niečím novým a zaujímavým, čo musíte vidieť. Je tak lákavá, tak návyková, že jej neodoláte a...
...zapnete ju, aj keby ste pri nej mali iba zaspať. Nie je to tak?

Obrazy v neustálom rýchlom slede, farby, zvuky, reklama jedna za druhou, ani ich všetky nestíhate registrovať, len prevraciate očami, ako dlho zase trvajú, ako odďaľujú ten moment, kým bude pokračovať vás obľúbený Panelák, Farma, Hotel Paradise, Ordinácia, alebo iný shit. A popritom do vás tlačia, čo všetko musíte mať, čo je ideálne, najlepšie, najúčinnejšie, najpohodlnejšie, až kým vás nepresvedčia, nespravia z vás stádo, masovo kupujúce najnovšie technologické výdobytky, sladkosti, pracie prostriedky, ktoré môžete na počkanie vyťahovať zo štýlovej dámskej kabelky ako profík. Just do it.

Plytké reality show, ukazujúce nám diametrálne odlišné ľudské povahy v extrémnych podmienkach, len aby vznikli škandály, len aby televízie čo najviac zarobili a nahrabali pre seba. Programy v hlavnom vysielacom čase sú plné nadávok, agresie, sexuálnych scén a nikto nemôže zakázať deťom, aby to pozerali, pretože ich rodičia sú z toho všetkého už totálne zblbnutí, z práce príliš unavení na to, aby premýšľali, nuž len zapnú telku - veď ako inak sa dá stráviť večer?

Filmy, ktoré za nimi nasledujú, nie sú o nič lepšie. Príšerné americké komédie, ani na ne nemám slov a nedokážem popísať rozumnými slovami ten hnus, ktorý ukazujú. I'm lovin' it.

A toto sa opakuje deň čo deň. Prídem domov, beží telka - opakovanie Farmy, ktorú sa nám včera nepodarilo dopozerať, pretože sme zaspali. Chvíľu zotrvám, pretože chcem konverzovať, ale skutočne nie je v mojich silách Farmu pozerať. Odchádzam do izby s nádejou, že nájdem inú zmysluplnejšiu činnosť.
Kým sa naučím, je večer, domov príde otec rovno k večeri. Večeriame pri telke a znovu je tam Farma, prípadne Panelák alebo Ordinácia. Hneď po večeri zdrhám zase do izby a potom som tá zlá, ktorá netrávi čas s rodinou, ktorá z izby vylezie, len keď sa potrebuje najesť.

Mám právo voľby. Toto je moja voľba. Nebudem a nechcem pozerať chobotiny, ktoré do nás hustia televízie. Skutočne radšej ostanem sama v izbe. Viem, že tráviť svoj voľný čas pri počítači je tiež riadne svinstvo - ale môžem si aspoň vybrať, aké stránky navštívim, či budem svoj mozog plniť plytkými vecami, alebo budem konverzovať s priateľmi - a tým nemyslím priateľov na facebooku, myslím tých naozajstných, s ktorými si rozumiem, môžem sa im zveriť a verím im...

Doma sa už takmer nerozprávame. Keby bolo po mojom, vyhodila by som tú idiotskú plazmu von oknom. Netvrdím, že televízia je vyslovene zlá. Správy, dokumenty, kvalitné filmy, to všetko sa oplatí pozrieť. Správy ale nepozerám, deprimujú ma všetky tie negatívne informácie - dopravné kolízie, krádeže, vraždy, procesy, fanúšikovia Slovanu a Spartaku, ktorí sa nevedia zmestiť do kože. Dokumentárne filmy chodia zvyčajne na staniciach, ktoré naša dedinská káblovka nemá. Kvalitné filmy sotva dakedy chodia...
Naposledy som telku pozerala, keď išiel na dvojke muzikál Oliver Twist. V originálnom znení, s titulkami. Toto, presne toto by som chcela. O čo viac by televízia prispela vzdelávaniu, keby hoci aj tie šitné lacné filmy chodili v origináli s titulkami?

Je mi zle... Naozaj zle. Ani neviem, nakoľko majú jednotlivé odseky tohto textu na seba nadväznosť. Tento článok plný znechutenia a negativizmu som si ale nedokázala odpustiť. Ide to s nami dole vodou. Nielen s našou rodinou. S celým národom. Moji spolužiaci, inteligentní gymnazisti s dobrými známkami, budúca elita národa, nevedia čítať s porozumením, nevedia diktát napísať na lepšiu známku ako trojku, nevedia, čo je to placebo. Cez prestávky sa bavia, kto vypadol z Hotelu Paradise, čo zase stará Geissenová povedala a aký je Koleník sexi. Keď potom ideme zo školy do divadla, sú síce vyobliekaní v najlepších a najslušnejších šatách, ale počas predstavenia si odbaľujú cukríky, prevracajú očami, prípadne spia.

Áno, sem-tam preháňam. Odbieham od základnej témy. Ale je mi do plaču. Kurník, ľudia, spamätajte sa, prosím. Ja sa viac nechcem hanbiť za to, že som Slovenka. Netvrdím, že za všetko môže televízia, ale či chceme alebo nie, ovplyvňuje nás a deformuje výraz slova kultúra.
Zabite televíziu.
Prosím.
Aspoň na polhodinu ju vypnite v tom čase, kedy zvyčajne býva zapnutá a venujte sa svojej rodine...

Už mlčím.
Aerosol *the fighter against the television*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama