...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

If I Was Your Vampire

13. května 2012 v 12:56 | Aerosol
Mala som možno trinásť alebo štrnásť rokov (asi skôr trinásť), keď som vďaka veľmi zvláštnej zhode okolností spoznala istého chalana. Volal sa Denis, bol umelec a zdal sa mi čudný. Napriek rozpačitým začiatkom sa však po istom čase z neho stal môj najlepší kamarát. A až do 13.12. 2011 som tie časy pokladala za najšťastnejšie obdobie môjho života Usmívající se.


Vlastne, doteraz niektoré dni, strávené s ním, zaraďujem do rebríčka mojich najšťastnejších, na ktoré spomínam veľmi rada, stále s láskou a úsmevom. Vždy sme sa spolu veľa smiali, niekedy stačilo iba ho vidieť a moja nálada stúpla do nebeských výšin. Musím priznať, že istú dobu, asi tak týždeň až dva ( xD ), som doňho bola zaľúbená, ale bol to len taký ten prchavý cit, očarenie, ktoré zmizne, keď si to človek v hlave uprace. Ale celkom určite som ho ľúbila (a stále ľúbim, i keď už len tú spomienku) ako priateľa, ktorý dal môjmu životu veľa.

Ani neviem, čo presne sa stalo... Pravdepodobne sa nestalo vôbec nič, len počas jedných letných prázdnin sa s nami život tak pohral, že sme sa vôbec nevideli. Celé dva mesiace ubehli tak, že sme spolu nestrávili ani jediný moment. Potom v septembri sme už nenašli spoločnú reč, ale... Skutočne sme sa snažili. Halloween sme strávili spolu a bol to najkrajší Halloween v mojom živote. Potom niekedy vo februári sme išli na koncert našej dedinskej kapely do kulturáku a myslím, že na to nikdy nezabudnem. Vždy to vyzeralo tak, že je opäť všetko v poriadku, že sa spolu skvele bavíme... Ale ako plynul čas, uvedomila som si, že naše priateľstvo sa rozpadá a nič s tým nedokážem urobiť.

Samozrejme, že som si to nechcela pripustiť. To poznanie som v sebe ukrývala a bolesť sa hromadila, až kým nevybuchla... Potom som ju opäť zastrčila do kúta a nechala driemať, aby sa raz zase predrala na povrch. Jediná moja depka v živote pramenila práve z tohto, ale... Akoby som stále nemala dosť. Ešte keď som oslavovala 16 rokov, som Denisa označovala ako môjho najlepšieho kamaráta, môjho Šmola, s ktorým som kreslila západ slnka na akcii, ktorú organizoval - Farebnej Trnave. Ten definitívny zlom v mojom vnímaní nášho vzťahu prišiel až okolo Vianoc. Náhodne sme sa stretli na vianočných trhoch a mne to stretnutie opäť vyčarilo na tvári úsmev... A vzápätí, keď odišiel, som sa rozplakala.

Vtedy mi prisľúbil, že sa mi ozve. Prešiel mesiac, neozval sa, tak som mu napísala ja. Neodpísal. Raz som ho videla na autobusovej zastávke a zakričala som naňho - on sa na mňa pozrel a odkráčal preč. Vravela som si, že ma možno nespoznal, lebo bola tma, ale aj tak som sa zase rozrevala ako malá. Jeden kamarát, Džono, mi radil, aby som mu znovu napísala, aby som spravila aspoň niečo, ale ja som to nechala tak. Len sa mi zase nahrnuli slzy do očí, keď som od neho dostala SMS k sedemnástym narodeninám. V ten deň sme sa zase náhodne stretli, objal ma a blahoželal mi, a keď som odišla, Wendy ma musela utešovať a zachraňovať. Ale večer (ono to bolo totiž na koncerte) nás pogujúci dav hodil k sebe, ja som spadla a Denis mi pomohol vstať, a chvíľu sme spolu pogovali. Tam, na tom mieste, ma Denis prestal bolieť a ja som bola šťastná.

Párkrát sme sa zase videli na spoločenských akciách, ale už som neplakala. Úplné vyliečenie prišlo asi až v decembri, 13.12.'11, keď prázdne miesto v mojej duši zaplnil Palo a stal sa mojím priateľom, najlepším kamarátom a všetkým v jednom, ale už od júna to bolo v poriadku...

No, a teraz je máj. Len pred dvoma dňami, v piatok 11.5.2012 o 15:00, sa uskutočnila Farebná Trnava III. Ja a Denis sme maľovali opäť spolu, aj s Naťou - Denisovou bývalou spolužiačkou, pôvodná kresliaca zostava spred dvoch rokov. A bolo fantasticky. Vlastne mi ani tak nešlo o to kreslenie. Jednoducho tá atmosféra, smiech a bláznovstvo... Denis už nie je mojím najlepším kamarátom, to určite nie. Prešiel takmer k statusu "známy", ale aj keď v našej komunikácii nebola tá hĺbka, prestala som riešiť, čo bolo, prestala som sa pýtať, prečo sa to stalo, len som si užívala, že sa bavíme ako kedysi.

Viete, zmenil sa. Má iný smiech, vlasy už nenosí farebné (istého času prešli jeho vlasy všetkými dúhovými farbami) a má briadku ( xD ), ale aj tak ostal tým úžasným chalanom, na ktorého spomínam s láskou. A na zmenách nezáleží, zmenili sme sa totiž obaja a tak je to dobre. Možno ho zase neuvidím mesiac, dva, pol roka... Nevadí mi to. Ale viem, že na Štedrý deň opäť vstanem o šiestej ráno a pustím si pesničku, ktorá mi ho pripomína. Na pamiatku človeka, čo síce odišiel, ale dal mi veľa. If I was your vampire...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama