...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Ages...

2. června 2012 v 14:09 | Aerosol |  Impressions
Zajtra mám narodeniny. Zajtra dovŕšim vek 18 rokov.
.
.
.


Skutočne živo si spomínam na situáciu presne pred rokom. Ešte stále som mala 16, bol štvrtok a tá predstava, že budem mať narodeniny, ma desila. Nechcela som sa vzdať toho číselka, zdalo sa mi, že vek 17 rokov je akási hranica, ktorá definitívne oddeľuje to detské od dospelejšieho. Necítila som sa na 17.

Teraz... Teraz si poriadne ani neuvedomujem, že by som mala ísť dačo oslavovať. Čas iba tak plynie a ja ho prijímam - akosi niet na výber, ale neprekáža mi to. Dobre. Budem mať 18 - a čo?

Tento postoj prisudzujem tomu, že som naozaj mala takto pred rokom pravdu. 17 je tá hranica, nie 18. A za tento rok som sa natoľko zmenila, že som ju naozaj prekročila, detské som nechala za sebou a stala som sa dospelejšou. Isteže, dieťa vo mne stále ostáva a rozhodne sa necítim dospelo. Vlastne sa tak ani cítiť nechcem, pretože ako tak pozorujem okolitý dospelý ľud, vo väčšine prípadov vidím zlomených a prázdnych ľudí. Dieťa v nich sa stratilo a ostali len starosti... Je to smutné a ja nechcem byť na tom rovnako. Takže si dieťa v sebe uchovávam, ale trochu ho skrývam, aby napríklad moji rodičia nemali pochybnosti o tom, že sa zvládnem o seba postarať, že som už dostatočne rozumná, aby ma mohli dakam pustiť a podobne.

V každom prípade mi je však ľúto. Odvčera sa túlam po stránkach, ktoré som intenzívne navštevovala, keď som mala tých 15, 16... A tak trochu smútim, že tie časy sú už preč, že mnohí ľudia už z môjho života odišli a že sa zmenilo možno až priveľa vecí... Niečo by som rada vrátila späť, ale uvedomujem si, že sa to už nedá a že sa treba hýbať vpred. Stále vpred. Brzdiť život nemá cenu...

Čo je však uspokojivé, zisťujem, že neľutujem. Neľutujem rozhodnutia, skutky a slová. Všetko bolo, ako malo byť, a ostáva mi dúfať, že všetko aj bude, ako má byť.
...želať všetko dobré k narodeninám mi netreba. Nepotrpím si na to. Len si na mňa občas spomeňte v dobrom...

Aerosol *almost adult*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Fantóm Fantóm | 5. června 2012 v 1:44 | Reagovat

v dobrom? inak sa nedá... gratulujem takmer dospelá...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama