...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Enough Or Not

11. června 2012 v 23:06 | Aerosol
K RPG som sa dostala ako čerstvá držiteľka občianskeho preukazu a intenzívne som sa mu začala venovať ako čerstvá absolventka základnej školy. Jedna etapa môjho života vtedy skončila, ó, ako som len za to bola vďačná. Tú novú etapu môjho života som prijala s radosťou, nevediac, ako veľmi bude odlišná od tej predchádzajúcej. RPG zasiahlo do môjho života nevídanou silou.
Tento článok však nie je o RPG. Je o Aničke.


Anička, moja víla zúbková, génius s krídlami a instantný psychopat, bola jednou z úplne prvých ľudí, ktorých som spoznala cez internet. Z tohto obdobia môžem spomenúť ešte zopár dôležitých - Gabika, Ondrej, Jarino, Katka, Maťo, Bianca alebo Ľubka, no s väčšinou z nich sa nakontaktujem už vôbec, prípadne len striedmo. Zato Anička ostala v mojom srdci a teraz má v ňom ešte pevnejšie miesto ako predtým. Stali sme sa priateľkami. Skutočne. Hoci moji rodičia považujú moje priateľstvá cez internet za absurdné a nereálne, ja viem svoje...

Pretože Anička už dávno nie je len človek z internetu. Prvýkrát sme sa stretli v decembri 2009 v Bratislave aj s Gabikou, a hoci to bolo zvláštne stretnutie, bolo očarujúce =) Nasledoval máj 2010, apríl 2011 a naposledy október 2011, čo je vlastne dosť málo stretnutí, rozhodne nie dosť, ale dôvodom nie je to, že by sme spolu nekomunikovali, ale skôr vzdialenosť, ktorá nás delí. Ja som z Trnavy, ona z Turčianskych Teplíc... Ďaleko, ale predsa... Poznáme sa takmer presne tri roky. A to je dosť.

Prečo práve Anička je tou, čo sa tak zapísala do mojej duše?
Je očarujúca, nádherne píše, fascinujú ma jej postrehy a myšlienkové pochody, jej vízie a fantázie, zázračné svety plné kníh, gombíkov, bublín a víl v dúhových šatičkách...
Naučila ma smiať sa. Od srdca, bláznivo, rozosmiala ma vždy, keď som to potrebovala, a ten smiech vždy chutil slobodou.
Naučila ma vážiť si to, čo vo mne je. Kým som ju nepoznala, nevedela som, že existujú ľudia, ktorí sú mi podobní. Nepoznala som bláznov. Nevedela som, že na svoje bláznovstvo môžem byť hrdá a nemusí mi záležať na tom, čo si myslia ostatní.
Vždy ma vypočula a na oplátku dovolila mne vypočuť si ju. Aj to nás vo veľkej miere spojilo.
Ukázala mi svet v iných farbách, dúhovejších. Môj pohľad a vnímanie sa zmenili, dodala mi optimizmus a chuť do života, poradila vo chvíľach, keď bolo treba.
Spoznala ma. Pustila som ju na mnohé miesta vo mne, kde dovtedy nikto nebol, a porozumela mi...! Keď má človek nejakých tých 15 rokov, ešte stále ničomu poriadne nerozumie, a dovtedy sa k nemu ľudia nesprávali s veľkým pochopením, je človek ako Anička darom z vyšších sfér.
Spravila mnohé ďalšie veci, ktoré keby som mala vymenúvať, tento článok by bol nekonečný. No dôsledkom bolo, áno, že som si ju začala neskutočne vážiť.
Anička je pre mňa cenným priateľom. Ľúbim ju a chýba mi každý jeden deň. Som smutná, keď je ona smutná, a keď je ona veselá, tiež sa musím smiať. Aničku však nestačí opisovať, to nie je dosť. Treba ju poznať <3

A teraz, teraz som plná zvláštnych dojmov... Teším sa, neskutočne, asi ako nikdy v živote, pretože už len pár mizivých hodín ma delí od momentu, kedy sa znovu uvidíme. Opäť po veľmi dlhej dobe, počas ktorej sme sa obe nenávratne zmenili, ale nie natoľko, aby svet nemohol byť náš. Len my dve a Trnava, my dve a Bratislava, emócie, zážitky, všetko v najčistejšej podobe.

Drahá Anička. Ďakujem Ti za všetko, čo si mi v živote dala, i za to, že si mi dovolila kúsok nahliadnuť do Tvojho sveta. Si mimoriadny človek, mimoriadne úžasný, mimoriadne mimo, a tak to má byť. Pozdravená buď Tvoja ctená famóznosť a nech Tvoje kroky vždy sprevádza Múza, nech Tvoj život hrá farbami Dúhy a nech Tvoja duša je ľahká ako bublina. A kým sa opäť stretneme, vedz, že na Teba myslím.
Ľúbim Ťa.

Aerosol *incredibly looking forward to her Awesomeness*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama