...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Silent Sunflower

22. července 2012 v 23:30 | Aerosol |  Impressions
Dívam sa na vyschnutú slnečnicu predo mnou na mojom stole a mám dojem, že naše pocity sa v mnohom nelíšia. Chýba mi Palo, môj Palinko, ktorý mi túto maličkú slnečnicu zastokol do vlasov, keď bol naposledy u nás, chýba mi ten pocit radostnej letnej roztopaše a bozk vo večernom pološere.

Slnečnica. Tichý usmievavý kvet, monumentálne žltý, až mi to tají dych, ktorý s radosťou nastaví slnku i druhé líce.
Uschla. Radosť je preč.


Rada by som sa vrátila do toho momentu, vlastne, rada by som sa vrátila do akéhokoľvek momentu, ktorý som s Palom strávila, pretože či je leto, či je zima, on je mojou slnečnicou stále - nie, nie, toto znelo priteplene - je ako moja slnečnica, hreje, vyčarúva mi úsmev na tvári, je krásny a milujem ho. A vonia. Na to sa nesmie zabúdať.

Chcem ho znovu vidieť, počuť, držať ho za ruku, jednoducho byť s ním, ale teraz môžem len snívať. Ani neviem, kedy budeme opäť spolu. Áno, bude to ešte niekedy tento týždeň, ale každý deň je ako večnosť, keď sa každé ráno črtá ako najbližšia budúcnosť len makačka na brigáde. Keby to aspoň nebolo tak ďaleko...

...úsmev, Rebeka.
Slzy sú v tejto chvíli bezcenné,
čo na tom, že sa chcú podobať perlám?
Usmej sa.

Tak je to lepšie.

Aerosol *a tiny warrior against the sadness*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama