...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Space Is Mine.

9. července 2012 v 14:20 | Aerosol |  Impressions
(písané uprostred noci, oslobodené od zaužívaných koncepcií)

Akoby len namaľovaný na temnom plátne bol ten svet, čo ma tak fascinuje a dojíma, ten svet, ktorý siaha až za hranice našich snov, je šíry, ďaleký a neprebádaný... Plný fascinujúcich zázrakov, nepresdtaviteľných priestranstiev a momentov, ktoré sa nám nikdy nepodarí dosiahnuť... Svet nad našimi hlavami, oveľa ďalej, než ktokoľvek vôbec nazrel, či túžil nazrieť, medzi trblietavými hviezdami, podobnými drahokamom a či prostým ihravým iskrám, i za nimi... Niekde tam, v diali vesmíru.

Ani nedokážem vysvetliť, čo na ňom ma tak láka a fascinuje, ani sama celkom nerozumiem tej rozkoši a bázni, ktorú zažívam pri pohľade nahor, na oblohu posiatu skvostnými jagavými bodkami... Ach, kiežby mesiac nežiaril tak jasne, i keď sám je skvostný, chcem preklenúť jeho jas a vidieť, čo je za ním, keď vzdialenejšie miesta neuzrie moje krátkozraké oko nikdy...

Tu, hľa, znie výpoveď rojka, večného vetroplacha, ktorému všetko bližšie ako Proxima Centauri zdá sa tak vzdialené a neznáme, ktorý túži byť až snáď až príliš výnimočný... Ale hviezdy za nič nemôžu, sú únikom, sú vznešené, kamenné, plynné, horiace, tak veľmi veľmi úžasné, že blúznim...
Drahý človek, ľutuj, že nie si teraz so mnou, uprostred noci pod hviezdami, len šepotavý vietor vo vlasoch a medzi prstami, že nestieraš rosu zo stebiel trávy chodidlami a necítiš ten smiech v duši, ktorý sa ani nemusí rinúť ústami... Ale je tam. Ukrytý na horšie časy, lebo od tejto chvíle je už všetko len horšie, príliš svetla i sveta na to, aby sme mohli vidieť tú čistotu a krásu.

Ó, áno, ako len ľúbim tento svet. Donekonečna a ešte ďalej by som ho hladila, láskala pohľadom mojich zelených očí, obetovala by som sa mu... Chcem žiť preň. Som šialenec, viem, označte ma za kacíra, blázna, upáľte ma, vlastne nie. Chcem žiť a dýchať ten nočný vzduch, dúšky môjho živlu, ktorý znamená viac než všetko ostatné, nočné kráľovstvo, toľko spiaceho života naokolo... Všetko sní, všetko je čisté vo svojom sne, lebo sen, akokoľvek zvrátený, je nevinný, len sa trblieta v podvedomí a za nič nemôže... Budem snívať donekonečna, pretože smiem, pretože sny mi nikto nevezme... Ostanem taká, aká chcem, a bude mi naveky dobre... Len ja a hviezdy na nebi, ó, koľká nádhera.

Hovorte mi o Bohu, ak chcete, ale ja viem, že vesmír je niečo viac. Rúham sa vďačne, pre vesmír, v ktorom je možné všetko, ktorý netrestá a každý v ňom má svoje miesto... Je jedno, či zatvoríš oči, alebo vnímaš plnými dúšakmi to, čo ti tá nádhera ponúka... V tej takmer posvätnej chvíli, vtedy, uprostred noci, máš jedinečnú možnosť vnímať srdcom, tak ozajstne, ako sa len dá.

Ver mi. Viem, o čom hovorím.

Alebo možno nie, pretože som naozaj len blázon, len obyčajný človek, ako ty, i každý iný... Ale to, čo teraz vravím, si naozaj myslím, som tu a teraz a som úprimná. Prijmi moje slovo ako chceš... Ale nesúď.

Nikto nemá právo súdiť. Vo vesmíre sme všetci rovní. Vesmír nám nič nedáva... A predsa toľko.

Aj keď sa stratím, viem, kde je môj domov. Je tu. Je všade. A vďaka za to.

Aerosol *the mad one with a dream*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nesis Nesis | Web | 16. července 2012 v 12:41 | Reagovat

Vzácna prieskumníčka ďalekých krás, váš prehovor do duše sťa lesk očí, čo spávajú len za dňa, dojal ma do sĺz, obral o dych ako krutý to zlodej, fascinoval umením čara vašich slov. Vesmír a jeho kraje, mám chuť sa ich teraz dotknúť, natrhnúť sa, prekĺznuť pomedzi riadky k vám, cítiť vietor, hviezdy a tú noc, cítiť vás a s prižmúrenými viečkami od fascinácie, počuť ten nepočuteľný smiech, vašich duší...
Skladám klobúk, ten malý, ktorý je červený a názov som zase zabudla, do davu hádžem motýlika a cestujem... čoskoro odcestujem k vám!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama