...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Storm

28. července 2012 v 23:49 | Aerosol |  Impressions
Nemám strach z búrok. Milujem ich. Aké fascinujúce je hľadieť na oblohu, pokrytú kupolou mračien, a vidieť oslepujúce záblesky a počuť mocné hromy, vnímať tú neuchopiteľnú a nepochopiteľnú energiu, ktorú v sebe búrka ukrýva...
Nemám strach z búrok. Milujem ich - najmä tie letné, čo prídu ako osvieženie po prehriatom sparnom dni, keď sa človeku nechce dýchať ani žiť.
A predsa sú desivé...


Nech prší, nech sa blýska a hrmí. Nech ovzdušie presiakne tou špecifickou vôňou, nech na jeden prchavý moment zažiari celé nebo a vyľaká blúdne, svedomím štvané duše. Nech búrka kraľuje nebesám v plnom svojom rozsahu - tak to chcem.
.
.
.
Mám plno búrkových spomienok. Každá jedna býva niečím výnimočná, vážim si ich. Sú ako očista, vyvolávajú vo mne bázeň, ich energia mnou preniká a uchvacuje ma... Už poznám Posla búrky - ten nečakaný mocný vietor, čo prináša mračná a veští z nich minulosť.
Už mi hrabe, hej ;)

Spomínam dnes na jednu búrku spred troch rokov. Mala som pätnásť a k narodeninám na začiatku júna som dostala do daru malinké mačiatko. Spočiatku trávilo v garáži celý čas, neskôr len noci... Búrka, ktorú mi tá dnešná pripomenula, sa odohrala počas jednej z prvých nocí, keď môj kocúrik Artemis bol na noc vonku. A to bola zrejme druhá búrka za celý môj život, ktorá mi nahnala strach...

Nepršalo. Pamätám si jasne, že sotva na zem padla nejaká kvapka - bol to skôr len prelud ozajstného dažďa. Ale pohľad na oblohu hovoril za všetko. Nezotmelo sa ani na dve sekundy, blesky šľahali jeden za druhým a napriek tomu, že nám vypadla elektrina, u nás doma bolo takmer ako vo dne. A fúkal nepredstaviteľne silný vietor, tak silný, že som ani nedokázala spať kvôli škripotu našej strechy a obáv, ktoré som pociťovala.
Čo môj malý Artemis? Bude v poriadku?
Samozrejme, že bol v poriadku. Ale tá noc ma naučila búrku rešpektovať. A hoci rada tancujem v daždi, v objatí padajúcej vody, bleskov, vetra a zmáčanej pôdy, a hoci sa rada na búrku dívam, nechcela by som byť jej súperom. Pretože búrka je priveľká sila pre jedného človeka, i pre dvoch, a vari i pre celé ľudstvo.
Búrka je neskrotná.

Aerosol *almost dreaming*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nesis Nesis | Web | 6. srpna 2012 v 17:58 | Reagovat

Búrka je fascinujúca, je bázeň čítať tvoje slová, príde mi to tak dávno, čo som skutočne pocítila ten dotyk tebou počarených slov...
Milujem búrky, tiež nemám strach, skôr fascinujúce omámenie, eufória čo ma napĺňa až po končeky prsov a vietor, čo berie moju dušu na zálety... Minulý týždeň som v búrke uviazla, jeden moment  tancujúc v prudkom daždi a v odozve belasých bleskov v diaľke a druhou bola obklopená pod prístreškom kopou vydesených ľudí... nepáčilo sa mi tam, mala som túlavé topánky a chcela som do búrky, len Majka ma príšerne pevný stisk...

A Artemis sa možno v ten večer durhý krát narodil, snáď ho ochránila menovkyňa jeho mena, ukryla ho do vône lesov a slobody a prežil... Veď akoby mohol teba opustiť?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama