...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Dust in the Wind

21. srpna 2012 v 0:28 | Aerosol |  Impressions
Už je to pár dní, čo mi prišla do mailovej schránky správa od mojej krstnej. A... Straší tam doteraz, pretože ešte stále som nenašla chuť a aj silu jej odpísať...
Jej slová sú síce ľahké, nezáväzné, len sa ma pýta, ako bolo v Írsku, ale predsa je za tým čosi viac. Ja to tak cítim. Pre mňa je to omnoho viac, pretože svoju krstnú som nevidela už o dosť dlhšie, ako tých pár dní. O dosť dlhšie, ako som nevidela moju tetu Trish, kým som neprišla do Írska. A čo je na tom smutné, krstná ani nebýva mimo Slovenska.


Neviem, čo sa presne stalo a prečo sa to stalo. Keď som bola malá, medzi mojou mamou a Angelikou (krstná) (sú to sestry) bolo všetko v poriadku, alebo som to ako dieťa nedokázala vnímať. No stretávali sme sa pravidelne, chodievala som k Angelike na prázdniny, dostávala som darčeky a myslím, že naozaj sa nič vážne nedialo.
Už si nepamätám, koľko som mala rokov... Prestali sme sa stretávať. Myslím, že už ani mama ani Angelika si nepamätajú na presný dôvod... Ich spor, dlhoročný, nikdy nevyriešený a vykonštruovaný, jednoducho spôsobil, že som o krstnú vlastne prišla.
Dochádzalo mi to pomaly, ale už som vedela, že veci nie sú tak, ako by mali byť. A raz som ju stretla na trnavskom jarmoku. Viem, že tam bolo veľa ľudí a že ja som bola len malým dievčaťom v dave, ale stála som priamo pred ňou, pozdravila som ju, a až jej nezaujatý pohľad mi z pier zobral dych. Preletela po mne pohľadom, možno ma nespoznala, možno ma ignorovala... Rozplakalo ma to, ale stále tu bola šanca, že si ma v dave iba nevšimla. Obehla som preto jarmok v protismere, chcela som, aby si ma všimla a prihovorila sa mi, pretože mi chýbala... Ale stalo sa to znovu a mňa si v tej chvíli našla dávna kamarátka, preto som nemohla vybehnúť za ňou a zastaviť ju.
A dav ju zhltol.
Bola tam vtedy s manželom, ibaže to som ešte nevedela, že sa už vzali. Na svadbu nás nepozvala a moja babka aj ostatní mamini súrodenci mali zakázané povedať nám o tom. Len Trish porušila zákaz...
Bolelo to.
A mrzelo nás to.
Mrzelo to aj moju mamu. Napísala Angelike list - čítala som ho, nebolo v ňom ani stopy po výčitkách, chcela sa len uzmieriť a začať odznova. Poslala jej ho na Vianoce spolu s malým anjelikom, ktorého sama vyrobila.
Odpoveď neprišla. Nič. Anjelika späť neposlala, ale ani sa neozvala, vôbec, nikdy.
A ja som si zvykla. Prestalo to bolieť, Angelika do môjho života viac nepatrila.

Trish mi teraz v Írsku vravela, že sa s Angelikou mnohokrát rozprávala. Aj vtedy, keď ma minula na jarmoku. Aj vtedy, keď prišiel list.
Vraj si ma vtedy nevšimla a nespoznala ma.
Vraj bola tak chorá a mala toho psychicky tak veľa, že nezvládla odpísať.
A mne na tom nezáleží.
To, že bola chorá, verím. Angelika má naozaj zdravie naštrbené, ale... Neviem, naozaj neviem, či to mám brať ako dobrý dôvod.
Ani na tom mi však nezáleží.

Rada by som len vedela, čo jej mám odpísať. Môžem pokračovať rovnako nezáväzne a s ľahkosťou, tváriť sa, že sa nikdy nič nestalo. Ale je tu priveľa otázok, ktoré ma svrbia na jazyku, no týkajú sa záležitostí, do ktorých sa miešať nechcem. Lebo nechcem, aby to bolelo. A lebo viem, že to všetko bolí aj moju mamu...

A pýtam sa, prečo sa dospelí niekedy správajú horšie ako malé deti...

Aerosol *just the dust in the wind*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama