...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Finally

29. října 2012 v 22:12 | Aerosol
Toľko povinností, toľko prokrastinácie a tak málo času. Občas mám pocit, že sa mi veci trochu sypú na hlavu, a možno práve to je dôvodom, že nový článok plný pozitív sa tu zjavuje až po dlhom, dlhokánskom týždni.
Proces dokopávania sa k tomu bol trochu pridlhý a trochu bolestivý, ale nakoniec dopadol úspešne a... tu to máte. Môj horkosladký týždeň, kde však oná horkosť nehrá žiadnu rolu. A tak je to správne =)


Ako prvé musím spomenúť, že sa mi splnil sen. Ulovila som moju bielu veľrybu. Uchopila som ju pevne do svojich rúk a hoci som nedokázala obsiahnuť svojou mysľou celú podstatu jej nádhery a výnimočnosti, očarila ma, a preto som ju pustila a nechala žiť.
Faust. Ó áno, odniesla som si vskutku krásny zážitok. Na konci prvého dejstva som sa rozplakala, ale nebolo to kvôli tomu, že by ma premohla ľútosť nad osudmi nešťastných postáv. Nebolo to také srdcervúce dojatie, aké na človeka zaútočí napríklad pri Titanicu. Bolo to nevýslovné očarenie a dojatie z toľkej krásy, z umenia v tom pravom slova zmysle, bolo to ách! Najkrajšie a najlepšie divadelné predstavenie, aké som kedy mala tú česť vidieť. A je strašne nefér, že o necelé dva týždne ho zhltne derniéra...

Ostávame pri utorku. Myslím, že až vtedy, teda pred pár dňami v utorok, som si naozaj uvedomila, ako veľmi milujem svojich spolužiakov, tú vybranú skupinku, ktorá si naozaj zaslúži môj obdiv a moju vďaku. Možno je to tým, že sme už štvrtáci a tento rok je naším posledným. My, čo sa máme naozaj radi, teraz ešte väčšmi držíme spolu, častejšie spolu hodíme reč a rozoberáme podstatu nesmrteľnosti chrústa a ako to všetko súvisí s relativitou časopriestorovej konštanty. A s tými, čo sa zase až tak veľmi nemusíme, je to teraz miernejšie, pretože musíme spolupracovať. Čaká nás stužková.
Iné som však chcela. Cítila som sa tak ľahko, keď mi Mišo so smiechom robil garde, keď sme sa s Maťom dohadovali, kto komu kúpi akú zmrzlinu (v treskúcej zime), a keď sme sa smiali na Katkinej chôdzi v desivo vysokých topánkach. Aby som to uviedla na pravú mieru, Katka sa smiala s nami. Viac menej.

A aby som bola úprimná, momentálne si ani na viac vecí z minulého týždňa nespomínam, i keď určite ich bolo viac a boli dôležité. Doplním už len o tie dnešné a možno si ešte neskôr spomeniem, ale dopisovať ich sem už nebudem. Boli ako kométy. Prileteli, zažiarili a rozjasnili tvár, a potom zmizli. Aj keď ich myseľ vytesnila, zabudnuté nezostanú, pretože potešili srdce, a deň, v ktorom sa zjavili, nebol premárnený.

1. Snežilo. Sprvu ma to až tak netešilo, no ako som kráčala do školy, uvedomila som si, že vzduch krásne vonia a že obdivujem štruktúru vločiek.
2. Pozrela som si v škole Merlina.
3. Pomerne úspešne som zvládla obidve písomky z angličtiny, ktoré si na dnes tá naša kvázi profesorka prichystala.
4. Konečne začínam chápať tie všetky možné anglické časy.
5. No, a dokopala som sa k napísaniu tohto článku.

Inak, sľubujem, že sa tomuto tu teraz budem venovať trošku svedomitejšie. Normálne sa teraz cítim, akoby som vstala z mŕtvych! Baf!
Pekný týždeň, potvorky xD

Aerosol *procrastinator n.1*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama