...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Harder, Better, Faster, Stronger?

20. září 2013 v 0:50 | Aerosol
Je to funny. Celé to zvykanie si na seba, na nové rytmy, zvuky, problémy...
Ráno som vstala a Adama som našla spať v kuchyni na zemi. O chvíľu sa prebudil s výrazom škaredého káčatka a roztomilo sa dožadoval nejakého džúsika, lebo vraj mu je strašne zle. Myslím, že sa mi v hlave črtá odpoveď na tú záhadu, prečo som ho včera ani len na moment nevidela xD


Funny je aj cestovanie brnenskou MHD.
Človek by očakával, že keď je v cestovnom poriadku napísané, že autobus stojí na Zvonařke, tak tam naozaj bude stáť. A on nie. On si stojí na Úzkej, čo síce patrí pod Zvonařku, ale tak či tak sú tieto miesta vzdialené od seba 7 minút! 7 minút je veľa! Za ten čas by človek mohol vykrvácať, alebo horšie zmeškať autobus! A následne zmeškať hodinu bedmintonu!
...už druhýkrát za sebou.
Prvýkrát som totiž ani nevedela, že tam mám ísť.
A ten druhý som sa akosi stratila v MHD.
Povzbudivá bilancia! Som ja ale moták... xD

No, a teraz som doma. Konečne mi nie je zima, kuchyňa je uprataná a na večeru som mala aj naozaj normálne jedlo! Pravdou ale je, že keby som nemusela povybavovať doma nejaké veci, rovno by som sa aj vrátila do Brna...
Lebo chcem objavovať.
Chcem spoznávať ľudí, s ktorými budem minimálne budúce mesiace tráviť megaveľa času.
Chcem prijaťvýzvu a čeliť jej [a nielen preto, že sa vďaka dnešnej story v MHD a Kačinmu výroku: "Rebeka, dám ti radu - počúvaj moje rady." cítim ako neschopák. (ok, ešte som si aj zabudla na byte kľúče a zubnú kefku a stále som si nevybavila ISIC ani šalinkartu, ale naozaj to so mnou nie je také zlé!)].
Chcem... toho veľa a to je podstatné! Aspoň mám pocit, že žijem.

Aerosol *42*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | 21. září 2013 v 13:31 | Reagovat

Páči sa mi tvoje nadšenie! Objavuj, spoznávaj, skúšaj nové veci, však len raz si mladá ;-) A ja budem samozrejme rada, ak si budem môcť prečítať nejaké tie tvoje pikošky, riadne som sa zasmiala na prvom odstavci, lebo mi to pripomína časy na našom prázdninovom apartmáne :D
Inak tipujem, že to číslo 42 na konci tam nie je len tak pre nič za nič, pripomína mi jedného spolužiaka, ktorý tvrdí, že to číslo je odpoveď na všetko :P

2 Aerosol Aerosol | Web | 21. září 2013 v 17:05 | Reagovat

Občas sa k tomu nadšeniu síce musím presviedčať, ale aj to je lepšie, ako donekonečna smútiť, že som chcela ísť do Bratislavy a nemôžem... Brno je príležitosť a nechcem ten čas premárniť =)
Tipuješ správne, tvoj spolužiak má pravdu xD 42 je odpoveď na otázku života, vesmíru a všetkého xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama