...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

It Takes Me Back To Where We Started...

3. prosince 2013 v 1:55 | Aerosol |  Impressions
Takmer zaspávam, oči mi klipkajú a svet vidím rozmazane... A predsa sa mi nechce spať. Mám chuť konečne dostať z hlavy ten bláznivý vír, tie obrazy, zvuky, spomienky na smiech, na oči, brnkátka od gitary, dotyk trávy na lýtkach a suché lipové kvety vo vlasoch. Neurčité obrazy, zdanlivo bez súvisu, stratené v priestore a čase, vzdialené od seba, no predsa všetky späté dvoma dôležitými vecami: mnou a mojimi priateľmi.


Tie časy mi už nikto nevráti a aha, tuším znovu plačem, no je to dobrý plač, má ďaleko od depresie. Je proste noc, ktorá mi pripomenula nesmierne veľa zážitkov a ja tie nové vnímam cez filter tých starých... Jedno viem isto - nikdy sa ich nevzdám, ale už chápem, že musím ísť ďalej, že moja cesta pokračuje.
Bláznivé Brno.
Bláznivý svet.
Blázniví ľudia, podivné identity, ktoré niekto hodil do spoločnej rieky a huš, plávajte.
Aké je všetko zvláštne... Trochu surrealistické a trochu nič nedáva zmysel a zrejme ani ja. Automatické písanie sa tomu vraví. Teda takmer automatické, pretože keby som mala naozaj zachytiť každý jeden myšlienkový poryv v mojej hlave, ten vír by zrejme nadobudol reálny rozmer.
Spievam si... Spievam si High Hopes a všetko, na čo sa pozriem, mi pripomína staré chvíle, berie ma do dôb mojich začiatkov. Kam som dospela? Ako som sa zmenila? A prečo sa vo mne opäť vynára ten chmúrny pocit ľútosti, ktorému sa tak silou mocou snažím vyhýbať?
Nemala by som sa takto pitvať, asi to ničomu neprospeje, i keď dlhodobo sa mi to vidí potrebné. Ryjem do seba, som hlúpa. Vyrývam si do seba ryhy a pritom by som nemusela... Potrebné... Ha! Potrebné je len sa usmiať a kráčať ďalej, stále vpred a s chuťou.
Bláznivá cesta.
Bláznivá Rebeka. Hlúpa Rebeka.

Desí ma to. Tá bláznivosť. Niečo jej totiž chýba, ten pocit, že sme nekoneční, že práve táto chvíľa je absolútne jedinečná a nikto nám ju nikdy nevezme. Šťastie.
Krásna vec...

Jedna vtipná vec, čo som si uvedomila, je, že neviem, kto som. Tie smutné, depresívne pocity sa ma snažia presviedčať, že práve toto som ja, tá smutná Rebeka, tá, ktorá sa nevie vzdať minulosti. Že nikdy nič viac nebude správnejšie, ako to, čo už bolo.
Ale to je hlúposť! Tým by som sa automaticky odsúdila na večné tápanie a nešťastie, a to predsa nie som ja! Ja sa viem smiať, som optimistická a mám život rada... Pozorujem ľudí, obdivujem ľudí a hľadám zrnko žiarivej esencie priateľstva v každom. Musím si to len pripomínať. A nakoniec pošlem aj smútok do ďalekých krajín...

Všetko bude fajn. Je. Som na správnej ceste. Preto spíšem dnešné pozitíva a vykúzlim ten najkrajší úsmev, čo viem. Z najhoršieho som vonku. A to krásne na mňa čaká.

1. Krásny deň! Slnko, modrá obloha, svieži vzduch...
2. Petr mi sľúbil, že mi pošle do ISu nejaké jeho poviedky.
3. Slušne som si zabehala na trase Dvořákova - Hybešová.
4. Laser Game... Mám výhrady, no aj tak: fun!
5. John mi poslal reminder ohľadom zbierky známok! xDDD
A teraz - úsmev!

Oveľa jednoduchšie je usmievať sa, keď je človek šťastný. No oplatí sa bojovať pre ten úsmev, aj keď nejde všetko podľa plánu...

Aerosol *infinite*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | Web | 3. prosince 2013 v 15:52 | Reagovat

Ty vieš tak pekne písať, veľmi rada si čítam tvoje príspevky :-) A istým spôsobom ťa chápem, pretože aj ja sa často obzerám do minulosti (dokonca viac, ako by bolo potrebné) a žijem v nej, namiesto toho, aby som sa pozerala dopredu. Ale ako si napísala v poslednom odstavci, oplatí sa bojovať, aj keď nejde všetko podľa plánu :-) A kto vie, možno to aj všetko tak má byť, len nám sa stále niečo nepáči :P

2 Aerosol Aerosol | Web | 3. prosince 2013 v 23:41 | Reagovat

Ďakujem ti, veľmi som dnes pookriala, keď som si prečítala tvoj komentár =)

Možno až spätne o pár mesiacov, o rok alebo ktovie kedy zistíme, prečo sa veci diali práve tak, ako sa teraz dejú, a potom pochopíme. Asi sa budeme musieť nechať prekvapiť xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama