...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Hapiness Is Not a Destination

10. února 2014 v 1:06 | Aerosol |  Impressions
Milujem, keď kráčam Brnom po zotmení a len tak nechávam na náhodu, kam ma nohy zavedú.
Milujem objavovať a skúmať nové zákutia, odhaľovať skryté krásy a tiež to čaro hľadania cesty von, keď sa na moment "stratím".


Milujem ten nádych veľkomesta, keď na ulici len tak začujem francúzštinu, angličtinu, španielčinu a len tak sa započúvam do melódie slov, ktorým okrem angličtiny nerozumiem, a rozmýšľam, o čom sa asi zhovárajú.
Milujem pouličných umelcov, ich oduševnenie a úsmev, poklonu, keď im do klobúka hodíte pár drobných.
Milujem vôňu mandlí v cukre, ktorá mi ťahá nos zakaždým, keď kráčam Myšinou, no nikdy si ich nekúpim - čakám na vhodnú chvíľu a vhodnú spoločnosť... Zážitok z mandlí v cukre treba zdieľať s niekým blízkym!
Milujem naše rozhovory s Kačou, náš smiech, naše napodobňovanie zvukov zombie (prudko interná záležitosť), našu spriaznenosť a všetko, čím mi Kača dokáže rozžiariť deň.


Milujem, keď má Jiří dobrú náladu a je zlatý a popiskuje si alebo hrá na husliach, aj keď občas jeho slová nedávajú zmysel.
Milujem, keď ma Adam alebo Sunny niečím rozosmejú, obaja vedia byť naozaj skvelí a som im za to vďačná.
Milujem chvíle po skúške, keď sa viacerí zhromaždíme na chodbe a upierame na seba pohľady alebo len tak žartujeme na účet hocičoho a hocikoho... napríklad aj na účet polovice chleba v Petrovom vrecku na kabáte.
Milujem, keď na niektorej z mojich potuliek zavadím okom o nápis, ktorý je tam akoby pripravený práve pre mňa.

Kdo nemá doma stání,
tomu nepomůže
žádná dálka a vní
nejsvůdnejší růže.

Kdo nemá doma stání,
sám sebe se leká
a chce před sebou ujet
kamsi do daleka.

Klement Bochořák: Cesty a zastavení, 1958

Na mojej ceste Brnom po zotmení ma táto tabuľa prinútila zastaviť a zamyslieť sa, kam by som to vlastne chcela utekať. Život sa deje práve tu a práve teraz a útek do diaľav ma neprivedie ani o krok bližšie ku šťastiu.
A navyše...

Happiness is not a destination,
it's a way of life.

...šťastie si nemusím dávať ako životný cieľ. Stačí ním žiť - práve tu a práve teraz.
A preto...

Milujem svoj život.
Brno je nie vždy super ústretové, nie je moje vysnené, no je to výzva.
Milujem Brno.

Aerosol *pony*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama