...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

After the Storm

11. dubna 2014 v 22:06 | Aerosol |  Poems
Niekedy ma hnevá, aké nepolapiteľné sú emócie. Prsty sa mi nezmyselne trepocú nad klávesnicou a slová sa mi nezmyselne trepocú v dutine lebečnej a nechcú von, nechce sa im do tohto sveta jednotiek a núl. A pritom mám toho toľko čo povedať!
O nádeji.
O nostalgii.
O stratených slovách a rozhorčení z toho, že už ich nikdy nenájdem.
O priateľstve.
O radosti zo slovíčkarenia.
O búrke a slnku a kvetoch a oblohe a bosých nohách. A vtákoch, na tie nesmiem zabudnúť.
Nič z toho však moju dutinu lebečnú nechce opustiť, preto pridávam čerstvo prerobenú báseň ešte z januára, keď som hľadela na most SNP a dostavila sa poézia. Alebo aspoň pokus o ňu...

Hrmenie



Nad Dunajom sa blýska
vravíš
Dážď je chromý
záblesk
a do toho hromy
bezvládne padá
k zemi!
spŕška striel hladinu čerí
až kým sa opäť nezvečerí
opar ozón a v tme oči
všade pokoj

a po tebe už len pocit.


Aerosol *echoing*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama