...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Lost Words

13. dubna 2014 v 2:45 | Aerosol |  Ideas
Pred pár dňami zavítalo do mojej duše prázdno, akási obludná zívajúca diera sprevádzaná trpkosťou, náhlym záchvatom sĺz, frustrácie a výčitiek. Nie je to tak dávno, čo som sa s Aničkou rozprávala o jej tendencii mazania... v podstate čohokoľvek. Nepotrebných priateľov na FB, ľudí, čo nepatria do ich triednej skupiny, starej tvorby, starých blogových článkov, starých blogov...


V tomto sme veľmi odlišné. Zatiaľ čo ja nechávam zväčša všetko tak, ako som to kedysi napísala, a opätovné čítanie a premietanie tých pocitov a spomienok má pre mňa svoje zvláštne magické čaro príjemnej nostalgie, Anička tvrdí, že sa od toho potrebuje očistiť, začať znova. A tak všetko zmaže. A mňa bolí dívať sa na prázdnu stránku jej blogu, pretože jej slová pre mňa veľa znamenajú a zrazu sú fuč, ukradnuté bez šance návratu, zmazané, stratené, načisto preč.
Hnevá ma to. Je to ako držať v ruke výnimočnú knihu, ktorá človeka nezadržateľne chytí za srdce, a potom si zrazu uvedomiť, že ju niekto spálil na prach. Avšak aj keď ma to mrzí, je to Anička a ja som odsúdená ľúbiť ju za to, aká je, nie aká by podľa mňa mala byť.

Celkom nezávisle od tejto mrzutej udalosti sa udiala iná o pár dní skôr. Na seminári z literatúry sme sa s profesorom nečakane zamotali do rozhovoru o tom, nakoľko je autor vlastníkom objektívnej a ultimátnej pravdy o svojom výtvore.
Predpokladám, že vo všeobecnosti prevláda názor, že autor najlepšie vie, o čom vo svojom diele píše, čo sa ním snaží svetu odkázať, a aké prostriedky na to použil; zatiaľ čo hĺbkové analýzy diel preberaných v škole sa javia často na smiech. V súvislosti s týmto mi prichádza na myseľ jeden vtip.

Čo vraví vyučujúci:
"Modrá farba záclon znamená, že autor bol v hlbokej depresii a pociťoval neschopnosť žiť ďalej so svojím tragickým údelom."
Čo vraví autor:
"Záclony boli ku*evsky modré!"

Iste, pokiaľ sa vyučujúci tvári, že pozná ultimátnu pravdu o danom diele, a nepripúšťa diskusiu, je to naozaj hodné vtipu. Avšak! Ako sa na hodine vyjadril môj spolužiak Emil...

"Autor je druhý najmenej objektívny človek, čo môže niečo povedať k dielu... Len tak pre zaujímavosť, ten najmenej objektívny človek je jeho matka."

Ako človek, čo má za sebou aké-také skúsenosti s písaním príbehov či básničiek, viem, že Emil má pravdu. Sám autor niekedy nedokáže povedať presne, prečo mu z podvedomia vykĺzla práve táto konkrétna metafora, alebo prečo použil takýto motív... Holt, podvedomie je sviňa - ale to platí ako pre autora, tak i pre čitateľa. Čitateľ má svoje vlastné podvedomie, na ktoré autorove slová môžu vplývať rôznymi spôsobmi, môžu ho rozochvieť, dojať, fascinovať, zachmúriť, vydesiť, alebo nechať úplne chladným, a to celkom nezávisle od toho, čo chcel autor dosiahnuť. Autor teda nemôže nijako ovplyvniť, ako jeho dielo čitateľa zasiahne a čo si z neho zoberie. Nemôže mu prikázať, aby pochopil jeho slová práve tak, ako ich myslel. A podľa mňa je práve v tom tá krása. Táto neistota robí čítanie a porozumenie ešte fascinujúcejším procesom.

Po tom, čo ma Aničkino vymazanie všetkých článkov tak psychicky rozhodilo, som s ňou rozpútala debatu na túto tému. Nesúhlasila so mnou. Vraj ako autor dokáže porovnať očakávania s výsledkom, a preto vie rozhodnúť, či je text dostačujúci alebo, pokiaľ nezachytáva emóciu a úmysel dokonale, bezcenný. A to, že ani zavŕšením svojho úmyslu nedosiahne, že si čitateľ z jej rozprávania naozaj vezme to, čo tým mienila, sa jej nepáči. Avšak ani tak tým nič neovplyvní ani nezmení. Ultimátnu pravdu o diele nevlastní nikto.

Franz Kafka si pred smrťou želal, aby jeho dielo spálili. Som rada, že to nespravili, pretože... Chcieť zmazať alebo zničiť svoje dielo je podľa mňa sebecké. A je to dvojnásobne sebecké, pokiaľ má potenciál niečo dať svetu.
Čo si myslíte vy?

Aerosol *meh*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 22. dubna 2014 v 17:12 | Reagovat

Ja tak trochu súhlasím s tebou, že by človek nemal mazať to, čo urobil. Podľa mňa, ak to tak chcel, tak to bolo správne a neexistuje dôvod, prečo to mazať. No na druhú stranu, sú veci, ktoré by mali byť skôr zabudnuté... :-) Alebo skôr nie je vhodné, aby to stále existovalo tak verejne. :-)

A čo sa týka diel a rozoberaní ich v škole, vždy som to neznášala, neznášam a neznášať to aj budem. Keď už predsa čítam nejaké dielo, tak to každému človeka dá niečo iné. V hlave má každý niečo iné, čo mu tá báseň dala. Preto bývajú na koncoch nedokončené výpovede. A kto im sakra kedy povedal, že modré záclony vyjadrujú depresiu?! Sú proste modré!! :D Jednoducho, čítanie diel je jedna subjektívna záležitosť a preto by škola deti nemala čo učiť ich názoru, či názoru väčšiny, keď je každý predsa jedinečný. :-)

2 Aerosol Aerosol | Web | 22. dubna 2014 v 21:20 | Reagovat

Laleh: Iste, niektoré veci sú napríklad príliš súkromné a človek sa môže rozhodnúť, že bolo chybou ich vôbec uverejňovať, takže to chápem, no nepovažujem za správne alebo užitočné v jednej chvíli zmazať všetko. Pripadá mi to ako útek od toho, čo bolo, ako keby sa človek chcel tváriť, že to ani nikdy neexistovalo.

Vidíš, na druhú stranu ja som mala rozoberanie diel v škole vždy rada :D Samozrejme, je hlúposť nadiktovať žiakom, že to autor myslel práve takto, a odmietať akúkoľvek diskusiu. Ale zase ak sa dielo rozoberá s tým, že sa o tom naozaj diskutuje, je to podľa mňa veľmi prínosné. A tiež som aj rada, ak sa počas rozoberania diela dozviem niečo o autorovi a spoločenskej situácii, v ktorej to písal - lebo keď nepoznám historické pozadie, v ktorom to bolo napísané, môžem si niečo vyložiť úplne inak. Napríklad, kniha Veľký Gatsby ma po prečítaní nejako nezaujala, no keď som si prečítala čosi o dobe, v ktorej bola napísaná, začalo mi to dávať zmysel a pochopila som, prečo je tá kniha taká slávna :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama