...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Forever Young

10. května 2014 v 22:32 | Aerosol
Volám sa Rebeka alias Aerosol, mám devätnásť rokov a tak trochu panický strach z momentu, keď dosiahnem číslo 20.
Som zvláštna, keď sa desím vlastných narodenín? A to ešte nemám ani štyridsať alebo tak, čo je zvyčajne to obdobie, keď sa človek začne pozastavovať nad svojím vekom a ráta dni a roky, čo mu uplynuli pomedzi prsty.


...práve o to ide. Definitívne opúšťam to obdobie, kedy je povolené byť nedospelá, roztopašná, ľahkovážna... Prichádzam o svoje násť, svoje teen, už je to menej ako mesiac a ja by som sa chcela zastaviť. A keďže to sa nedá, chcela by som si tie posledné dni užiť najviac ako sa dá, spraviť niečo bláznivé, splniť si sen alebo aspoň písať, fotiť, kresliť a tvoriť do zbláznenia!
Ale nie, blíži sa skúškové, práve finišujem ďalšiu esej, tentoraz o Deťoch polnoci od Salmana Rushdieho, budúci týždeň musím spraviť dva referáty, pripraviť si materiál na final essay a začať sa učiť na skúšky. A termíny skúšok sú vražedné: 19., 21., 22., 28., 28. a 22./29., to som sa ešte nerozhodla.
Čo nevidieť bude máj fuč...

Otázka znie: čo sa tými narodeninami zmení? Nič. Vôbec nič, vek je len číslo, ktoré na život nemá žiadny skutočný vplyv. Tak prečo Rebeka freakoutuje?
Mám strach zo starnutia. Nebojím sa pavúkov, hadov, myší, výšok, uzavretých priestorov, ľudí, tmy a dokonca ani smrti, ja sa bojím, že zostarnem a stanem sa niekým takým, ako sú napríklad moji rodičia - ľudia, ktorí všetko obetovali práci a vychovávaniu dieťaťa (mňa), a teraz, keď im dieťa pomaly odchádza z domu, im nezostalo nič. Žiadne záujmy, čo by stáli za reč, žiadni priatelia, čo by stáli za reč, žiadne sny, čo by stáli za reč. Len práca, stres, a to je všetko.
Bojím sa, že ma čaká takýto život - nalinkovaný podľa očakávaní druhých. Vyštuduj, nájdi si prácu, partnera, sploď potomstvo, vychovaj ho a nejak preži ten zvyšok času, čo ti zostáva do smrti.

Poviete si, veď to je na mne, ako prežijem svoj život! Ale život tak letí, kĺže sa pomedzi prsty a človek vždy tak nejak upredností povinnosti pred tým, čo by skutočne chcel, lebo si nechce ten svoj život pokašľať (lebo ako sa uživím, pokiaľ nedokončím školu?) a lebo nechce sklamať rodičov, ktorí mu obetovali všetko.

A keďže je to nekonečná dilema a nekonečný kruh, nezostáva mi nič iné, ako naučiť sa čeliť svojmu strachu. Alebo snáď strachom, mám ich viacero. Musím nájsť v sebe silu a spôsob, ako sa pohnúť vpred. A tiež sa musím konečne postaviť tvárou k veciam, pred ktorými utekám už toľké mesiace. Týmto si sľubujem, že po narodeninách v sebe konečne nájdem odvahu... A musím dúfať, že splním aspoň sľub daný samej sebe. V sľubovaní a následnom plnení sľubov nie som veľmi dobrá.


Ešte foto... Look how happy I am!

That's right, Rebeka.
Be happy.
Keep going, it's not a big deal.
Aerosol *but... what if it is?*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kelly1455 Kelly1455 | Web | 11. května 2014 v 11:37 | Reagovat

Milujem tú fotku :*

2 Narween Black Narween Black | Web | 11. května 2014 v 18:04 | Reagovat

ja mám tiež strach zo starnutia a to mám ešte len 17! Ale 17 je už príliš blízko 20 a dvadsať je už príliš blízko tridsiatky a tridsiatka je pre mňa už čistá smrť, kde ťa čaká len stres z práce, vychovávanie detí, nafučaný partner, čoraz menej času na svoje záľuby a kysnutie pred telkou (nie ďakujem ).
Celý článok mi pripadá ako keby som ho písala ja. V plnení sľubov nie som ani ja najlepšia...

3 Sandy Sandy | 11. května 2014 v 21:09 | Reagovat

Tak v tomto článku mi vravíš ako z duše :P
Ja som sa už bála prekročiť 18-ku, že to už budem dospelá a všetky povinnosti :D A o dvadsiatke už ani nevravím...
Najlepšie, že teraz mám 22 a stále sa občas cítim a aj chovám ako dieťa :D
Ale máš absolútnu pravdu s tým, že na druhej strane je ten vek len číslo. A je lepšie, ak si užívaš každý jeden deň naplno, bez ohľadu na to, čo máš napísané v občianskom :P A neboj sa, tiež nie si jediná s tým tvojim "strachom" ;-) Myslím, že niečoho takého sa obávame asi všetci a všetci sa v tom živote snažíme nájsť niečo "viac", ale záleží to aj na nás, čo všetko pre to robíme :-)
A pekná fotka, taká veselá, jarná! :-)
PS: držím palce na skúškach!

4 Aerosol Aerosol | Web | 12. května 2014 v 19:34 | Reagovat

Kelly: Ďakujem :)

Narween a Sandy: Ďakujem vám, som rada, že moje pocity zdieľa niekto ďalší, lebo sa mi zdá, že ľudia z môjho okolia to tak nevnímajú :D

Sandy: Prekročiť osemnástku pre mňa nebol až taký problém, ešte stále som bola na strednej a všetko fungovalo ako po starom :D Taká pomyselná hranica, ktorú bolo treba prekročiť, u mňa bol vek 17 a teraz to je podobné s tou dvadsiatkou... Musím sa s tým popasovať :D
A ďakujem ešte raz :) Snáď všetko pôjde podľa prianí xD

5 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 13. května 2014 v 15:12 | Reagovat

Jak keby som to ja písala. -_- (Našťastie, ja som sa dohodla s kamošom, že sereme na to a nestarneme. :3 ...olalá, prepáč za výraz.)

6 Caroline* Caroline* | Web | 13. května 2014 v 18:06 | Reagovat

Já si to uvědomila až po těch dvacetinách a najednou mi to bylo hrozně líto, že už nejsem náctiletá :D Přitom na tom fakt nezáleží, ale chápu, jak se cítíš.

7 LinDa LinDa | Web | 13. května 2014 v 20:05 | Reagovat

Krásny článok :D
Priznám sa, že aj ja mám strach zo starnutia. A to mám o trochu menej rokov ako ty.
Takže horšie to u mňa bude o tých pár rokov.
A dúfam, že prežiješ skúškové obdobie ;)))

8 Aerosol Aerosol | Web | 13. května 2014 v 20:50 | Reagovat

Laleh: Olalá, myslím, že to prežijem :D Páči sa mi vaša dohoda, pripomína mi to jeden výrok z Hlavy XXII: Yossarian sa rozhodol žiť večne a zomrieť len v prípade, že by mu to nevyšlo :D

Caroline: Teraz neviem, či je lepšie si to uvedomiť skôr a báť sa, alebo si to uvedomiť až potom a ľutovať, že to nejde vrátiť späť... Asi ani tak dobre, ani tak dobre :D

LinDa: Asi je najlepšie proste snažiť sa vyťažiť čo najviac z toho, čo je práve teraz :) Ešte máš čas na obavy ;) Mimochodom, ďakujem, musím sa pripraviť do boja :D

9 Akrim Akrim | E-mail | Web | 17. května 2014 v 14:39 | Reagovat

[4]: To je zaujímavé, v mojom širšom okolí sme to nedávno riešili pri každých narodkách. :D Tiež som najprv mala strach, že som jediná, ktorá takto babkovsky rozmýšľa, ale potom sa mi viacero ľudí v mojom/našom veku zverilo s podobnými pocitmi. Trochu blbé, že nás takéto myšlienky prepadávajú tak skoro. Asi s tým nič nenarobíme. Viem len, že keď mám roboty po krk, tak nemám čas myslieť na blbosti. To funguje dokonale. :D

10 Aerosol Aerosol | Web | 17. května 2014 v 23:25 | Reagovat

Akrim: Veď hej, keď má človek všetkého vyše hlavy, nestíha rozmýšľať nad ničím, ale práve toto ma najviac desí - že sa poddám tej kope povinností, prestanem sa zamýšľať a život mi ujde, ani sa nenazdám, spolu so snami, ideami a túžbami. A to nechcem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama