...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

(NOT)Coming Out

26. července 2014 v 16:59 | Aerosol |  Ideas
Meškajú mi múzy. (stále lepšie ako meškajúce krámy, right?)
Tému týždňa Coming out som premeškala o dva týždne, ale to asi ani tak nevadí, pretože sa nechystám spraviť žiadne hrdinské prehlásenie o svojej orientácii. Ani o mojej sexualite. Nič také.


Nie som lesba. Som 99% heterosexuál (1% nechám na vás a vaše dohady :D ) a s osobou rovnakého pohlavia som sa bozkávala presne raz a... ehm, viac potešenia z toho mali prizerajúci sa páni v našej spoločnosti. Okrem toho sme sa vlastne dohodli, že sa to v podstate ani nestalo, takže ste nič nepočuli/nečítali, lebo som vám práve teraz nič neprezradila.
Avšak aj napriek tomu, že nie som lesba, celkom často ma môžete pristihnúť v tesnom objatí s inou osobou ženského pohlavia (najčastejšie s Kačou), čo jedného dňa krásne vyviedlo z rovnováhy Sunnyho frajerku, keď k nám vošla do izby a vidiac mňa a Kaču ležať na posteli v ozaj tesnom objatí ostala zarazene stáť, povedala pár slov, ktoré načisto nedávali zmysel, potom to nechala tak a odišla :D
Dôvod je jednoduchý: patrím k tým kontaktným ľuďom, ktorí majú malú osobnú zónu a radi prejavujú svoje výbuchy náklonnosti a radosti objatiami, držaním sa za ruky, občasnými pusami na líce a... jemným hryzením. Je mi to proste príjemné (hryzenie sa snažím obmedzovať, lebo to je nie vždy príjemné aj druhej strane). A navyše je to pre mňa prirodzené.

Čím to je, že takýto nevinný telesný kontakt sa stal spoločensky menej akceptovaným a divným a ja kvôli tomu nemôžem ani prejsť po ulici držiac sa s kamarátom za ruku bez toho, aby nás niekto šmaril do veľkej zaprášenej škatule s nápisom Zaľúbenci? Mimochodom, dva dni po našej prechádzke ma zastavili rodičia jednej kamarátky a začali sa vypytovať... "Odkedy spolu chodíte s tým Jurkom? A on teda nejde do toho seminára? Alebo ako bude váš vzťah pokračovať, keď on sa chce stať kňazom a žiť v celibáte?"
GRRRRR.

Rovnako je to aj so slovnými prejavmi náklonnosti. Prečo sa človek musí báť, že ho druhá strana zle pochopí, keď sa mu chce vyznať z čistej kamarátskej (alebo aj akejkoľvek inej) lásky? Prečo sa schovávame za vety ako: "Dávaj si na seba pozor!" "Uži si to tam poriadne!" "Šťastnú cestu!" alebo "Nemám ti pomôcť?", keď v skutočnosti tým všetkým chceme povedať len: "Záleží mi na tebe a ľúbim ťa a basta!"? Nie, nestačí mi povedať, že niekoho mám rada. Mám rada čokoládu. Mám rada toho autobusára, čo sa vždy usmieva. Svojich kamarátov proste ľúbim a nevidím na tom nič nevhodné, aj keď majú frajerky alebo sú rovnakého pohlavia ako ja.

Vo všetkých kútoch sveta sa v poslednom čase presadzuje, aby ľudia nesúdili ostatných za to, koho si vybrali za objekt svojej lásky. A je to správne a podporujem toto presadzovanie. Chcela by som však trocha viac voľnosti aj pre seba, a tak hovorím - nechajte ľudí, aby sa prestali báť vyjadrovať svoju lásku vo všetkých jej podobách! Pretože na slovách "ľúbim ťa" nie je nič zlé, ani neakceptovateľné, ani prehnane romantické. A šíriť lásku treba :D
Taktiež ma nebaví dusiť v sebe chuť objať niekoho, keď mám fakt veľkú radosť a potrebujem ju s niekým zdieľať. Nepoznám nijaký lepší spôsob zdieľania radosti ako cez objatie a môcť niekoho objať mi robí ešte väčšiu radosť. Vo výsledku sa nesmierne teším a som schopná užiť si svoje momenty radosti naplno a bez strachu, že si vyslúžim znôšku divných pohľadov (niežeby som na ne nebola zvyknutá).

V závere sa vás ešte spýtam - máte podobný názor ako ja, alebo ste spokojní so súčasným stavom vecí v našej spoločnosti? Objímate sa radi, alebo je to príliš drastický zásah do vašej osobnej zóny?

Aerosol *professional hugger*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kač kač | 26. července 2014 v 18:14 | Reagovat

A ja ľúbim Rebeku a rada s ňou objímam ako pytón a nehanbím sa za to!
pac pac

2 womm womm | E-mail | Web | 26. července 2014 v 23:45 | Reagovat

Zasa raz zaujímavá záležitosť.
Čo sa týka hug-ovania tak momentálne mám zásadný deficit, keďže kamaráti ostali v meste kde študujem a tu som prakticky sám :D
Ale hugujem sa vždy keď je šanca. Fyzické prejavy beriem ... nie až v takej miere ako Ty a nie s chlapmi (s troma kamarátmi sa akurát objímeme keĎ sa stretneme :D)
Ono v podstate Ti môže jedno čo si ľudia myslia kým si si ty s danou osobou na čistom nie? :)
Ale súhlasím s Tebou.
Keep up the good work.

Lots of love,
wommm (XD)

3 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 29. července 2014 v 20:56 | Reagovat

(mne meškajú krámy aj múzy, now what ?)
Objímam sa rada- ale zase nie s každým, hej ? Som rozhodne proti tomu objatiu kamarátok typu "omg, nevidela som ťa 5 minút lebo si šla na wc, musíme sa zvítať znova" Lebo aj to niektoré osoby robia... Mám kamarátky s ktorými sa objímam takmer neustále, bez zjavnej príčiny, aj také, s ktorými sa neobjímam vôbec. Proti objatiam nič nemám, nech sa objíma ktokoľvek s hocikým... keď je to príjemné im, čo im ja mám do toho čo kecať ? Musím sa priznať, že väčšinou nie som tá, ktorá objatie začne (okej, neviem to vyjadriť lepšie) hlavne ak sa jedná o nie celkom známu osobu. Asi len som asi moc veľký bojko aby som začala objímať takmer všetkých :D :D

4 Angel Angel | E-mail | Web | 5. srpna 2014 v 19:07 | Reagovat

Asi budu mít poněkud větší osobní zónu =) S někým se obejmout bez toho, aniž by to byl můj přítel, tak to zvládnu jen opravdu s těmi nejbližšími a pravda teda je, že i na to jsem si musela delší dobu zvykat. A když bych byla se s někým schopná držet za ruku, tak by to rozhodně nebyl můj kamarád. Tvoje projevy náklonosti by mě teda spíš děsily, to přiznávám =D

5 Aerosol Aerosol | Web | 7. srpna 2014 v 22:57 | Reagovat

Kač: ^^ Vráť sa mi už z Leča!

womm: Ak prezradíš miesto svojho pobytu, prídem ťa objať :D (možno) Máš pravdu, že názor ostatných mi môže byť ukradnutý, ale je fakt otravné hovoriť všetkým susedom, že naozaj nemám žiadne pletky s daným kamarátom :D

Narween: Ehm, už prišli? O:)
Tamto isto nie je môj prípad a našťastie sa v mojom okolí takí ľudia ani nevyskytujú :D Taktiež mám ľudí, ktorých objímam viac a ktorých menej, predsa len osobná zóna niektorých ľudí je o dosť väčšia ako moja :D A ak mi niekto nie je sympatický, alebo vidím, že by mu bolo divné, keby som ho zrazu len zovrela do objatia, tak ho neobjímem. Nechcem ľuďom spôsobovať násilie :D

Angel: Chápem, nie všetci majú radi telesný kontakt vo veľkom množstve :) Rozhodne sa ale nemusíš obávať, že by som ťa desila svojimi prejavmi, v prítomnosti ľudí ako ty sa krotím :D

6 annox annox | Web | 9. srpna 2014 v 22:44 | Reagovat

Tak jsem se rozhodl obohatit tvůj článek taky mužským názorem na věc (ano s oblibou o sobě v 16ti tvrdím, že jsem muž :D). Ty tělesné projevy jsou dneska už vážně velmi omezené, a podle mě za to hodně může i facebook a podobné kraviny. Naši přátelé jsou jen písmenka na obrazovce a všichni tím vědomě nebo nevědomě nějak posunujeme hranici svého osobního prostoru, až je pro nás téměř nemyslitelné někoho obejmout. Všímáme si takových věcí třeba v autobuse, na ulici, nikdo se nechce nikoho dotknout a jsme od sebe čím dál tím víc dál.

Dnes už jsme modernější a homosexualitu většina Evropy už přijímá bez problémů, ale hlavně když jsem byl já ještě menší byl každý kluk, co se třeba jen omylem dotkne svým ramenem ramene jiného kluka, i když zrovna stojí v řadě na oběd dejme tomu, cituji "buzna, tepouš, homouš" a však to známe.

Já s tím mám ale docela problém. Někoho obejmout, dotknout se někoho nebo mu nějak slovy říct, že ho mám rád ať už jako přítele nebo něco jiného...prostě mi to moc nejde, nějak kolem sebe lidi neujišťuju každý den, že je strašně miluju, protože si myslím, že láska ať už v jakékoliv podobě se mnohem víc projeví v činech než ve slovech. Někdy je to důležité, být ujištěn, že jsme milování, že na nás někomu záleží, ale prostě to moc dobře nedokážu.

Nemám problém se jakkoliv dotýkat (pokud to zní tak divně i vám, tak pardón :D) a cokoliv říkat ale jen u lidí co beru vážně jako přátelé, ne jen náhodné známé.

7 Aerosol Aerosol | Web | 13. srpna 2014 v 23:48 | Reagovat

annox: V podstate s tebou musím súhlasiť, naozaj sa odcudzujeme v reálnom živote, čím väčšmi lipneme na virtuálnych konverzáciách... Práve kvôli tomu mi ten fyzický kontakt s človekom chýba, ale samozrejme, nepreháňam to s objatiami, hlavne ak mám pocit, že druhej strane to nie je príjemné. Pri babách je ale našťastie jednoduchšie sa objímať aj bez toho, aby boli považované za lesby.
Niekedy sa však vyskytne situácia, že mám problém človeka objať, alebo mu inak vyjadriť svoju spriaznenosť/lásku/čokoľvek. Ľudia sa často boja takýchto prejavov a niekedy si to vysvetlia po svojom, preto vždy najskôr dobre rozmýšľam, či sa hodí vysloviť "ľúbim ťa". Práve toto ma však najviac mrzí - že je také ťažké to povedať, a potom nastanú chvíle, kedy by človek potreboval niečo také počuť, no ostane to nevyslovené.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama