...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

The Perks of Being a Freshman #3

16. července 2014 v 4:04 | Aerosol

Čo obnáša študovanie a bývanie v Brne


... alebo malý zostrih mojich zážitkov z prvého roka

Nový rozmer
Ležíme si s Kačou na posteli, zamotané v objatí tesnejšom než gordický uzol a máme zrovna slabú chvíľku spojenú s citovými výlevmi najrôznejších druhov. Aj cez zavreté dvere do izby preniká náznak fialového svetla, ktoré Adam zaobstaral svojim kytičkám, čo pestuje v skrini, a hoci dvere neprepúšťajú žiadny zápach, človek ani nemusí byť Sherlock, aby vedel, že celý zvyšok bytu práve rozvoniava nezameniteľnm bylinkovým dymom.
Po chvíli mlčania Kača melancholicky vzdychne: "A tak... Proste neviem, kam z konopí."
Zúčastnene prikývnem, no to už Kača zrazu s úškrnom vyprskne: "Fráza "neviem, kam z konopí" ale naberá v tomto byte úplne nový rozmer!" A nasleduje rehooooot :D

Moc hulíme...
Vchádzam do kuchyne a okamžite zisťujem, že ten zápach mi celkom nesedí. Hodím očkom po sporáku a uzriem hrniec zemiakov, ktoré by sa chceli variť, ale namiesto toho sa len škvaria na dne, lebo všetka voda sa odparila a už po nej ani stopy. Zalarmujem Adama vo vedľajšej izbe, spokojne sediaceho na gauči s ktovie koľkým jointom v ruke.
"Eh, nezabudol si na zemiaky? Lebo už sú trochu prihoreté..."
Adam uteká do kuchyne, napúšťa do hrnca vodu, no nad stavom zemiakov môže už iba ak smutne zavzdychať: "Ajajaj, chuďátka brambůrky, už jsou celý černý! No jo, to máme z toho, že moc hulíme...."

Jazyková bariéra
Kráčame so spolužiakom Jakubom zo školy a rozhovor sa už tradične zvrtne k jazykovým rozdielom medzi slovenčinou a češtinou.
"U vás jaro není jara? Ale vždyť můj kamarád Slovák mi říkal, že to je tá jara a mně to přišlo docela divný, protože jsem si myslel, že u vás se řekne vesna."
Neveriac vlastným očiam, ušiam, aj ostatným zmyslovým orgánom sa rozosmejem.
"Vesna? Preboha, prečo vesna? U nás je to jar. Tá jar."
"Tá jar? Aha, no to je taky divný. Jsem si myslel, že když je ta slovenština tak podobná ruštině, budete mít taky vesnu jak Rusi."
"Slovenčina je podobná ruštine? Eh. Nuž, nemáme vesnu ale jar. Mimochodom, vieš, ako sa u nás povie "podzim"?"
"Podzim? Uf... Podle té ruštiny bych řekl že oseň nebo tak něco."
"No, skoro," rehocem sa. "Je to jeseň."
Zdá sa, že čím podobnejšie sú si naše jazyky, tým silnejší je prípadný náraz do jazykovej bariéry :D

Zaklínanie
Ležím si na posteli a zrazu si uvedomujem, že už dobrých pätnásť minút nepočujem nič iné, len monotónne: "Piriformis quadratum femoris obturator internus gluteus minimus superior gemellus..."
V izbe panuje prítmie, za oknami sa už dávno rozhostila tma a jediné svetlo vydáva lampička na Vendinom stole, ktorej žiaru by si človek aj bez väčšieho zapojenia predstavivosti dokázal zameniť so svetlom sviečok. Z Vendy vidím iba prihrbenú siluetu nad stolom a ešte aj ten jej čaj v tej chvíli zrazu vonia po kadidle.
Nedá mi to. "Wendy, učíš sa latinu, že? Nevyvolávaš náhodou démonov alebo tak? Lebo to úplne znie, jak keby si zaklínala, alebo čo." :D

Para v kúpeľni
Ešte bledšia ako zvyčajne a načisto uzimená do izby vpadne Kača s vlhkými vlasmi a zabalená len v uteráku. "Nie je nad to dať si takú ľadovú sprchu," povie, len-len že nedrkoce zubami.
"Zas niekto minul teplú vodu?"
"No... Videla som tam paru a hovorím si - doriti, to nemôže byť z tej vody, šak je ľadová... A potom som si uvedomila, že šak to je môj dych."

Nová frajerka
So slúchadlami v ušiach sa snažím narvať si do hlavy všetky tie slovíčka, ktorých užitočnosť v reálnom živote prekonáva hranicu únosnosti, Wendy je na tom podobne, aj keď tentoraz nezaklína, ale učí sa mlčky. Čosi ale rozptyľuje moju pozornosť. Čosi z vedľajšej izby. Nepatrné rytmické vŕzganie postele... A veľmi patrné výkriky/skuvíňanie/zavýjanie/nariekanie ženského hlasu, podchvíľou intenzívnejšie, potom zase miernejšie. Fascinovane a šokovane hypnotizujem raz stenu predo mnou, raz Vendin chrbát.
"Wendy, počuješ to?"
Wendy si zloží slúchadlá, otočí sa na mňa a vzápätí aj ona zaregistruje ten neľudský zvuk spoza steny.
"Ježiš, to čo je?"
"Eh. Adamova nová frajerka?"
"Adam sa rozišiel s Markét?"
"No, neviem. Ale tak keďže toto nie je Markét, asi áno. Markét tak nepočuť. Kriste, ale doteraz som myslela, že takétu zvuky vydávajú iba ženské v porne."

Dymové signály
Štvrtok, počas skúšky z americkej histórie: "Stupnicu a výsledky by ste mali dostať ešte dnes."
Piatok, v našej FB skupine: "Nezabudol ten Jeff na nás?"
Sobota: Nič.
Nedeľa: Nič.
Pondelok, hromadný mail od Jeffa: "Zvyšujeme vám pass line. Výsledky dostanete neskôr v pondelok."
Neskôr v pondelok: Nič.
Utorok: Nič.
Streda, v našej FB skupine: "Ten Jeff si snáď robí srandu."
"Řekl pondělí, neřekl týden ani měsíc."
"Já si myslím, že nám konečné výsledky už dávno dal vědět pomocí indiánských kouřových znamení nebo tak něco, jenom my pořád místo oblohy čučíme na obrazovku..."

Výkrik do tmy
Ponocujem (ako vždy). Píšem si s kamarátom, ktorého som dlho nevidela, ani o ňom nič nepočula, keď tu zrazu sa vedľa mňa na posteli prevalí Wendy na druhý bok, evidentne spiaca, a celkom zreteľne zamrnčí: "Jak sa volá ten týpek?" A spí ďalej bez akejkoľvek známky prebudenia alebo tak :D

Naše nejlepší přítelkyně
Prídem si po jednom víkende naspäť do Brna a čosi mi navráva, že už v byte nebývame šiesti ale siedmi (plus pes a mačka). Po krátkom vyzvedaní mi Wendy s Kačou zrekonštruujú takýto sled udalostí:
Niekto zvoní a Wendy ide otvoriť. "Kto je tam?"
Odpovedá jej neznámy ženský hlas. "Já jsem vaše nová nejlepší přítelkyně. Otevři mi."
Wendy mykne plecami, otvorí dvere od vchodu aj od bytu a čaká, aká neznáma ľudská bytosť sa to vynorí.
Po chvíli sa vo dverách objaví dievča s niekoľkými taškami a kufrom, s neskutočne kučeravými vlasmi a so slovami: "Ahoj, já jsem Veronika a budu tady s váma chvíli bydlet."

Studená voda
Jiří si už hodinu a pol nárokuje svoje právo na kúpeľňu a Kača, ktorá by rada použila záchod, stepuje pred pootvorenými dverami. Jiří to spozoruje a hovorí jej: "Chceš jít cikat? Klidně pojď, mně to nevadí, vždyť proto jsem nechal otevřený dveře."
Kača z celkom pochopiteľných dôvodov odmieta.
"Když chceš, já i hlavu ponořím pod vodu, abych tě neslyšel. Ale třeba by ses mohla vyčůrat klidně i sem do vany, už mám studenou vodu."



Pretože sprchovať sa vyzlečený a bez šalátu v ústach je too mainstream! Aneb... Ako si Jiří perie gate.


Malý dôkaz o tom, že aj káva môže splesnivieť!

A tak. Ak si na niečo ešte spomeniem, zahrniem to do tohto článku. Ak nie, tak nie, ale aspoň máte predstavu :D

Aerosol *mardy bum*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 womm womm | E-mail | Web | 16. července 2014 v 14:06 | Reagovat

Zaujímavý život na tom intráku vedieš.
Začínam nadobúdať presvedčenie, že vysokoškoláci majú pri písaní blogov výhodu, lebo keď ich nič nenapadne stačí spísať intrákový život a bude to stále vtipné :D
K tomu zaklínaniu. Kamarát z vedľ. izby dostal na izbu študenta medicíny a ten pravidelne zo spánku okolo jednej ráno začal hovoriť latinsky. Až vtedy sa treba báť zaklínania :D
Každopádne ma článok pobavil a aspoň vidím, že aj na byte môže byť sranda :D

2 Aerosol Aerosol | Web | 16. července 2014 v 14:18 | Reagovat

Fú, to by som sa už ozaj bála, som rada, že Wendy zo spánku iba také random hlášky dáva :D Ale nečudovala by som sa, keby aj po latinsky začala rozprávať... Študuje veterinu a tam majú rovnaké množstvo latiny ako na medine :D
Som rada, že článok pobavil :) Na byte rozhodne môže byť sranda, stačí si zohnať zaujímavých spolubývajúcich :D

3 Sandy Sandy | 16. července 2014 v 15:15 | Reagovat

Heh :D Tak týmto článkom si pobavila aj mňa :D vysokoškolský život ďaleko mimo domova a k tomu s takýmito zaujímavými stvoreniami má naozaj aj svoje isté výhody :D Pribudnú aj nejaké ďalšie pikošky?? :D Inak to si si spisovala, či vylovuješ z pamäti? :D

4 Aerosol Aerosol | Web | 16. července 2014 v 16:36 | Reagovat

Keď si ešte spomeniem, isto sem pridám ďalšie, alebo rovno spravím pokračovanie článku :D Lovím z pamäti, spísané som to nemala - ale, seriózne, dajú sa takéto spomienky zabudnúť? :D

5 Narween Black Narween Black | Web | 16. července 2014 v 21:38 | Reagovat

Ou... aj ja chcem bývať hentak! Okej, seriete ma so svojím vtipným životom, milí vysokoškoláci! Musím takéto dačo spísať aj ja aby som dokázala, že ani my na gympli nemrieme od nudy. Tak. :D Článok samozrejme chválim...

6 Aerosol Aerosol | Web | 16. července 2014 v 23:36 | Reagovat

Hm, popravde celý svoj vtipný vysokoškolský život by som vymenila za svoj gymplácky, keby to ešte šlo, ale keďže to nejde, snažím sa aspoň vyhľadávať  vtipné situácie, aby ma to až tak nemrzelo :D Tvoj gymplácky článok ale uvítam a rada si ho prečítam! A ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama