...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Beyond Reality

3. září 2014 v 2:29 | Aerosol |  Ideas
Nič mi nepomáha lepšie na nízky tlak, ako rozhovor s človekom, ktorý o sebe s obľubou prehlasuje, že "stojí nohami pevne na zemi". Samozrejme, nemám nič proti takýmto ľuďom (to, že majú ťažkosti s obliekaním nohavíc, je predsa ich vec), ale vo chvíli, keď mi začnú oplieskavať o hlavu, že som stále stratená v oblakoch, nezaujímam sa o skutočné problémy a realita mi nič nehovorí, začínam škrípať zubami a ničiť si zubnú sklovinu.
Nakoľko sa ale konfliktom a agresii vyhýbam ako Chuck Norris kvapkám dažďa, väčšinou sa zdržím reakcie. To však neplatí, pokiaľ sa daný človek začne oháňať ešte aj názorom, že čítať fantastickú literatúru je strata času a neoplatí sa to. Vraj načo prekračovať hranicu reality, keď to, čo sme schopní poznať a zažiť v skutočnom svete, je dostatočným zdrojom inšpirácie a námetov pre dobré príbehy?


Nelichotivé vyjadrenia na účet fantasy a sci fi literatúry som si vypočula neraz.
Vraj...
  • sú to len také rozprávočky pre deti
  • autori fantastickej literatúry nemajú na to, aby vymysleli niečo poriadne
  • takáto literatúra je braková a jej úlohou je hlavne to, aby na nej autori zarobili
  • je to len oddychové čítanie, pri ktorom sa netreba veľmi zamyslieť
  • od kvalitnej literatúry to má daľeko a nemá to myšlienku
  • má to zlý vplyv na deti, ktoré následne strácajú kontakt s reálnym svetom, uzatvárajú sa do svojich fantázií a odmietajú dospieť
...a tak ďalej.

Viete, čo je na tom najhoršie?
Že s nimi musím viac-menej súhlasiť. Totiž, aby sme boli k sebe úprimní, 95% toho, čo fantastický žáner obsahuje a produkuje, nemá hodnotu. Je to taký literárny fast food - pomleté zvyšky nápadov z rôznych zdrojov, okorenené kadejakými dochucovadlami, nič zdravé v tom nie je, ale účel to splní. Človeku to chutí, na chvíľu sa cíti zasýtený a nenarobí sa pri tom - len kúpi a zožerie aj s navijakom.

Napriek tomu si však nikdy nemôžem pomôcť a počnem sa zastávať práv a slobôd fantastickej literatúry, pretože verím v inteligenciu človeka, s ktorým sa zhováram, a v presvedčivosť mojich argumentov - že hádzať všetky diela tohto žánru do jedného vreca je hlúposť zaváňajúca nezdravými predsudkami, pretože je kopa diel, ktoré naozaj majú výživovú hodnotu a oplatí sa ich prečítať!
Argument "nie je to kvalitné, lebo to nie je realistické" u mňa neobstojí. Ako zanietený mladý literát sa totiž rada zamýšľam nad tým, čo som prečítala, a v určitom bode môjho čitateľského života prišlo uvedomenie, aká je vlastne funkcia fantastických prvkov v texte.

Samozrejme, bijú nám do očí hneď prvé a pútajú našu pozornosť. Je to predsa niečo nové, zábavné, záhadné a zaujímavé, čo nás očarí, ponorí do dobrodružstva a prinúti obdivovať nekonečný priestor autorovej fantázie.
Dôležité je však uvedomiť si, že nejde len o to, a použiť trochu ten orgán, čo si hovie v našej dutine lebečnej. Relax, zábava, napätie a očarenie, ktoré nám autorova fantázia môže poskytnúť, sú až druhoradé. Máme ich naservírované na striebornom podnose a na ich strávenie netreba vynaložiť vôbec nijakú námahu.
To, čo je naozaj hodnotné, totiž vyžaduje aj určitú mozgovú aktivitu, nielen pasívny príjem, ale aj výdaj. Fantastická literatúra nám totiž prostredníctvom svojich nerealistických prvkov krásne nastavuje zrkadlo - a to aj tým, že veľké percento čitateľov si to ani len neuvedomí. Pod očarujúcim plášťom mágie, dobrodružstiev, hrdinov, úžasných vynálezov a neskutočných situácií totiž leží ešte prekvapivejší a záhadnejší svet. V týchto hĺbkach, do ktorých sa ani Adele neodváži skotúlať, sú ukryté symboly, skryté významy, alegórie, metafory a referencie na skutočné udalosti a osobnosti.

Blúdenie a objavovanie v hĺbkach príbehu však zrejme nie je pre každého - rozmýšľanie totiž bolí, nie? A krása týchto hĺbok spočíva najmä v tom, že nás vyslovene núti sa zamyslieť. Núti nás všímať si vzory správania, postrehy a problémy z bežného života prekrútené alebo zveličené pre potreby príbehu. Robí z nás súčasť tvorivého procesu, pretože nás vedie k vlastným interpretáciám a otvára nám nové možnosti, nové uhly pohľadu, svet z celkom inej perspektívy. Vracia nás z diaľav za hranicou reality naspäť do nášho sveta, ale pritom nás posúva ešte ďalej - k poznaniu.
A mňa mrzí, že väčšina ľudí tento aspekt žánru fantasy a sci fi nevníma. Buď ho zbožňujú bez akýchkoľvek známok kritického myslenia, alebo sa zamurujú do svojho chrámu predsudkov. A niekde mimo nich stojím ja, snažiac sa jedných presvedčiť o tom, že rozmýšľanie je fajn, a druhých o tom, že o reálny svet sa naozaj zaujímam. Čo na tom, že sa ho proste snažím spoznávať z iného uhla a prostredníctvom iných metód?

A tak vás prosím, či už stojíte nohami pevne na zemi, alebo sa odvážne vydávate do fantastických sfér - dávajte si pozor na nohy. Len tak pre istotu, či si náhodou nestojíte na kábli.


Tak teda, za hranice reality a ešte ďalej!

Lúčim sa,
Aerosol *buzz*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 King Rucola King Rucola | E-mail | Web | 3. září 2014 v 5:24 | Reagovat

Okay, vsetko v poriadku. Velmi dobre napisane, ale...ale nemozem - aspon zatial - stopercentne suhlasit. Prvy raz v zivote bojujem s nespavostou. Mojou vlastnoua tou od Stephan King-a. (On King ja King!) (S. King "Insomnia".)
Prekusal som sa uz na stranu 150 a doteraz sa len zamyslam. Jeho anglictina sa mi zda byt dost jednoducha, slovnik som nepotreboval po tych strankach ani raz, nebolo preco, ako hovorim - jednoducha. Ci sa dostavi nieco na tych zvysnych pocetnych strankach, zacinam pochybovat. Ale mozog si namaham, hlavne otazkou, ako to spravil, ze vydava takymi obrovskymi nakladmi. O com? Dost sa zatial nudim a este viac sa divim. Dobre, nevyznam sa v tom, naposledy som sa potlkal v podobnej literature u Ray Bradburyho, ale to je uz sto a viac rokov spät.

Jedno slavnostne slubujem: Vdaka Tvojmu clanku si dam tu namahu a prelusakam to dielo dokonca. Ved takmer vobec nespim.
Mozno este na to pridem, o com to je...

2 Aerosol Aerosol | Web | 3. září 2014 v 13:31 | Reagovat

Nuž, pokiaľ sa zamýšľaš nad tým, čo čítaš, ale samotná kniha ťa nebaví a nič v nej nenachádzaš, nevidím problém :D Článok je o ľuďoch, ktorí tieto žánre bezdôvodne odsudzujú, a posledný odstavec je venovaný aj ľuďom, ktorí ho, naopak, zbožňujú, ale pritom vôbec nerozmýšľajú nad tým, čo čítajú, a chýba im kritické myslenie.
Čo sa týka Kinga, viem, že je to známy a obľúbený autor, no sama som od neho nič nečítala a neviem posúdiť kvalitu a hodnotu jeho diel. Asi sa však nič nestane, keď tú Insomniu dočítaš, aspoň budeš mať o knihe ucelenú predstavu a zistíš, či sa ti oplatí siahnuť po niečom ďalšom od tohto autora, alebo ti to nestojí za to :)

3 dark-in-flowerpot dark-in-flowerpot | 3. září 2014 v 20:52 | Reagovat

toto mi príde obdoba celého toho "komerčná hudba je prázdna a úbohá" konfliktu:D prečo svet nadobudol pocit, že všetko musí byť hlboko filozofické a komplexné, a ktoviečo ešte?:D akoby to bola jediná kvalita, ktorá na svete existuje... netvrdím, že absolútne čokoľvek, čo vznikne, je nejakým spôsobom dobré (aj keď by sa dalo povedať, že niektoré veci sú dobré v bytí zlé alebo čosi xD). ale kým to má nejakú pointu, nejakú náplň, skrátka to nie je úplne práznde, niečo za tým je. ľudia občas potrebujú, aby sa im pripomenuli aj úplne jednoduché veci. inokedy je fajn pozrieť sa na niečo veľmi jednoduché, ale pritom pravdivé a rozkošné alebo čo..

a celá tá záležitosť s odrezávaním sa od reality - čo je to realita?:D každý vidí veci inak... len väčšina ľudí odmieta akceptovať iné vnímanie, lebo majú dojem, že každého zmysly fungujú rovnako alebo čosi... príšerne sme netolerantní už:D

ale súhlasím s tým, že by sme mali aktívne využívať kritické myslenie... to by sa celkom zišlo xD

a inak relax a zábavu nepovažujem za druhoradé. myslím, že by všektým prospelo, ak by ich posunuli na vyššie priečky, možno by potom neboli takí protivní a vystresovaní:D

4 womm womm | E-mail | Web | 4. září 2014 v 7:53 | Reagovat

Článok bol skvelý. Tlieskam hlavne tej Adele. Asi sa od Teba začnem učiť písať, lebo toto bolo super.
Čo sa týka literatúry, ja som rekreačný gurmán. Namočím prst, ochutnám a ak mi chutí nažeriem sa bez rozmyslu ako rozmarná ošípaná. Mám rád fantastiku, ale takéto hlbšie zmysly ako hovoríš nehľadám. Ja sa ponorím do toho sveta a užívam si ho bez toho aby som rozmýšľal nad skrytými vecami. A keď sa dobrodružstvo skončí pokračujem. A k tomu odsudzovaniu ktoré spomínaš. Ľudia sú tupí a to sa tak skoro nezmení. Ináč z fantastiky ti jednoznačne odporúčam trilógiu Mistborn ak si ju ešte nečítala.
Stay awesome, čakám na ďalší výtvor :)

5 Aerosol Aerosol | Web | 4. září 2014 v 23:52 | Reagovat

kikita: Máš point v tom, že vlastne by sa relax mal posunúť vyššie na rebríčku ľudských hodnôt :D
Zrejme som ale celkom dobre neobjasnila v článku, čo bolo jeho hlavnou pointou (alebo som to vypointovanie proste pokašľala) :D Išlo mi hlavne o uvedenie dôvodov, prečo literatúra takéhoto žánru nie je úplne bezcenná (ako si myslí napríklad moja mama) a ku koncu som už len vyjadrila ľútosť nad tým, že väčšina čitateľov má síce načítané množstvá kníh, ale okrem toho relaxu z toho nemajú nič iné, lebo nad tým nerozmýšľajú.

womm: Som vskutku poctená, ďakujem :D S tým učením sa odo mňa písať to ale nepreháňaj - páči sa mi tvoj štýl a je to osobité, zatiaľ čo ja štýl ani poriadne nemám :D
Mistborn som ešte nečítala, skúsim po tom hodiť očkom, ale môj zoznam to-read má momentálne 66 položiek (a nie je úplný) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama