...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Randomly

15. února 2015 v 2:17 | Aerosol
"Vy rozumiete psychiatrii?" spýtal sa Tracy.
"Psychiatrii? Ne," povedal doktor Pingitzer. "Ludom - trocha. Trocha, troška, trošička. Z roka na rok, zo dna na den - menej a menej. Prečo? S ludmi je taško. Ludia sú ludia. Ludia sú zábava, hra, fantázia, čary. A-há. Ludia sú bolest, ludia sú choroba, ludia sú blázni, ludia ublišujú ludom, zabíjajú ludí, zabíjajú seba. Kde je zábava, kde je hra, kde je fantázia, kde sú čary? Neznášam psychiatriu. Ludí milujem. Bláznivých ludí, krásnych ludí, zranených ludí, chorých ludí, zlomených ludí, rozbitých ludí, milujem, milujem. Prečo? Prečo ludia stratili zábavu, hru, fantáziu, čary? Kvôli čomu? A-há. Penjáze?" Usmial sa.
"Asi. Penjáze. Za lásku - platit. Za krásu - platit. Za zábavu - platit. Kde sú penjáze? Neviem. Zábava je fuč."



Konečne mám po skúškovom, avízované trieskanie hlavy o stenu sa nekonalo, teda aspoň nie kvôli učeniu, a ja sa v duchu podchvíľou vraciam k mojej obľúbenej pasáži z Tracyho tigra.
Ľudia.
Keď ma pred dvoma dňami Kača zoznámila so svojím kamarátom Hadžim a my sme následne v trojici strávili noc hĺbaním o živote a smiechom, niekedy okolo pol štvrtej padla otázka, z čoho v živote čerpáme inšpiráciu.
"Ľudia," povedala som bez váhania.
"Lidi," takmer vzápätí prikývol aj Hadži, ja som sa musela usmiať a myslím, že ešte nejakých 14 hodín som sa usmievať neprestala.
Ľudia! Práve takí, ako Kača, alebo ako Hadži, alebo ako ja sama. Ľudia sú zábava, hra, fantázia, čary, ľudia sú bolesť, choroba, blázni.
Milujem ich. Fascinujú ma. Inšpirujú ma.
Bolia ma. Mätú ma. Nerozumiem im, niekedy nerozumiem sebe a všetok ten chaos emócií, myšlienok, dojmov a domnienok sa zlieva do jedného obrovského víru v mojej hlave, ktorý sa hádam nikdy neprestáva krútiť a spôsobuje, že niekedy by som si svoju kotrbu naozaj najradšej otrieskala o stenu.
Napriek tomu mi to za to stojí. So zvedavosťou masochistu sa ponáram do svojho víru, ponáram sa aj do vírov ostatných a lúštim, spoznávam a hľadám. Baví ma to. Riskujem tým pomerne dosť, vlastné vnútro ponúkam na predaj, stávam sa zraniteľnou, ale na druhú stranu dostávam dôveru, poznanie a moc. A tiež zodpovednosť.

Mojím problémom je, že buď sa neviem pustiť ľudí, ktorí z môjho života mali už dávno odísť, alebo sa stále ženiem za novými a novými, a potom mi neostáva čas na tých, ktorí by z môjho života a rebríčka priorít zmiznúť nemali.
Ďalším problémom je, že môj vír nielen spracúva emócie, myšlienky a podobne, ale sám generuje ďalšie, a vo chvíľach, ako je táto, keď sa potrebujem vypísať a dostať to všetko z hlavy, prestávam znieť zrozumiteľne. Nápady mi poskakujú. Asociácie vo mne hrmia a preberajú nadvládu.

Možno ste na to ešte neprišli, ale tento článok nebude monotematický s presne vyrátaným úvodom, jadrom a záverom. Sú veci, ktoré chcem zdieľať, ale témy ma neposlúchajú a zlievajú sa, pretože všetko so všetkým súvisí. Je čas na výleváreň. Alebo aj nie. Asi to budú len také random oznamy o mojom živote.

Bytová zostava, o ktorej som písala v septembri, už nie je aktuálna. Naše rady opustila Wendy a vzala so sebou aj obe mačky, minulý týždeň jej príklad nasledoval Mikeš a do bytu k nám pribudli Anitka a psia samička Erin. Naše rozhovory s Anitkou sa občas uberajú do zaujímavých končín a tak som sa začala zamýšľať nad problematikou odvahy. Hádam si utriedim myšlienky a vytvorím k tomu samostatný článok, pretože si myslím, že nepodeliť sa o to by bola škoda, ale deliť sa o to len tak mimochodom v tomto článku, ktorého hodnota sa prepadáva do záporných čísel, by bola škoda tiež.

Okrem problematiky odvahy je pre mňa dosť podstatná téma priateľstva a celkovo hodnôt. Aj tomu by som rada venovala článok.

Viete, čo je na prd? Mať kopu nápadov, ale nebyť schopná písať. Yeah, it sucks.

Každopádne, mám rada svoj prístup k životu. Nech sa deje čokoľvek - či už je to vážne, uletené, desivé, stereotypné, smutné alebo nervydrásajúce, - vždy je to pre mňa zaujímavé. Skutočne si myslím, že hoci je môj život zo širokého hľadiska dosť obyčajný, je zaujímavý. Baví ma žiť ho. A som zvedavá, čo bude ďalej.

Posledných pár týždňov bolo pre mňa naozaj zaujímavých. Vypomstilo sa mi čakanie, na chvíľu som zase nemohla vystáť samu seba a nakoniec som v sebe našla dostatok odvahy na to, aby som veci riešila. A viete čo? Úprimnosť je skvelá vec.
Pod vplyvom udalostí som aj mala chuť písať, vykričať do sveta úplne všetko, čo ma na svojom živote tak baví a zaujíma, ale skúškové je zlo. Vrah produktivity, paradoxne. Mozog, aby sa vyhol povinnostiam, začne generovať kreatívne nápady a človek má chuť ich uskutočniť, ale na druhú stranu sa dostáva pod tlak, lebo má povinnosti a mal by sa im venovať, takže aj keď sa snaží uskutočniť kreatívne veci, nedarí sa mu a človek nakoniec nespraví vôbec nič.

Asi... Asi končím. Niežeby nebolo čo povedať, ale cítim, že začínam mať potrebu upratať tento chaos, čo som práve napísala, a to by som tu strávila ešte ďalšiu hodinu a pol. To nechcem. Spánok je pre mňa vyššie na rebríčku priorít.
Preto sa lúčim a dúfam, že ste v mojom bľabotaní našli niečo zaujímavé a zmysluplné, pretože chcem veriť, že tam niečo také je. A ak nie je... tak hádam ste pri čítaní aspoň netrpeli :)

Pac pac.
Aerosol *tiger*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Doporučuji Doporučuji | 21. února 2015 v 19:17 | Reagovat
2 Sandy Sandy | 18. března 2015 v 19:38 | Reagovat

Odkiaľ je ten úvodný úryvok? Znie to zaujímavo :P
S neschopnosťou písať ti úplne rozumiem. Ja mám akosi celkovo všetky myšlienky stále rozhádzané. A ako "výleváreň" mi slúži buď denník alebo blog. Chýba mi človek, s ktorým by som niektoré veci mohla porozoberať, občas je celkom prospešný ten nezaujatý názor na veci.
A nočné debaty sú naj :-) Je fajn, že máš spolubývajúcich, s ktorými si tak rozumieš :-).

3 Aerosol Aerosol | Web | 21. března 2015 v 11:50 | Reagovat

[2]: Sandy: Názov knihy som pod úryvkom zmienila - Tracyho tiger :) Autor je William Saroyan, krásna kniha, odporúčam :)
Občas, keď si čítam tvoje články, vravím si, by sme sa jedného dňa mali pustiť do reči aj inde, ako na blogu, čo ty na to? :)

4 Sandy Sandy | 21. března 2015 v 12:44 | Reagovat

[3]: Jasné! Och, ja som trdlo slepé :D
A ja som celkom aj za ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama