...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Intense

27. června 2015 v 5:08 | Aerosol
Narodiť sa na začiatku júna je celkom výhoda. Zatiaľ čo moji kamaráti lamentujú, že nemajú peniaze na festivaly, môj problém s financiami je vyriešený - stačí si vypýtať lístok k narodeninám. Od mojej osemnástky som takto zneužila situáciu viackrát, a tento rok som k zbierke zážitkov z TopFestu 2013 a VOLT Festivalu 2014 v Maďarsku pridala ďalší.
Rock for People 2015, 4.-6. jún


Vietor ma zavial do Hradca Králové, kde ma pod svoje krídla vzal Ajk, môj kamarát z Brna, aby sme mohli slasti a strasti festivalu zdieľať spoločne. A viete čo?
Stálo to za to.

Hoci sme náš festivalový zážitok obmedzili iba na jeden deň, piatok 5.6., prežili sme ho tak intenzívne, ako sa len dá, a na väčšinu dňa sme vzali útokom Jack Daniels zónu, ktorej náruč bola vskutku... hrejivá.
Možno to bolo tým, že Jack Daniels má v ponuke škoricovú ponuku, ktorá sa volá FIRE.
Možno to bolo tým, že nás celý čas poctivo pripekalo slniečko.
A možno...

Stojíme pri bare Jack Daniels zóny, Ajk sa nakláňa k barmanovi, aby ho bolo počuť, avšak nepýta si alkohol, iba trochu ľadu.
"A co za to?"
"Dobrej pocit?"
"Já chci pusu!"
Ajk sa otáča na mňa. "Tak co, dáš mu jí?"
Barman sa na tom dobre baví. "Ne od ní, já chci od tebe!"

Napriek mojím dychtivým očakávaniam som však nakoniec nebola svedkom pánskej make out session, čo je škoda. Ľad sme ale aj tak dostali a keď sme dostatočne schladili (keďže náruč Jack Daniels zóny bola koniec koncov hrejivá vďaka tomu slnku), mohli sme pokračovať v skúšaní atrakcií, ktoré nám boli k dispozícii.
A tak sme sa nechali potetovať. A zahrali sme si nadrozmernú Jengu, ktorá mi šla napodiv dosť dobre, a preto som to nebola ja, komu nakoniec padla na hlavu :D A taktiež sme sa zúčastnili stolnofutbalového turnaja, ktorý v mojom prevedení vyzeral asi takto...

"Čo robím? Á!"
"Sakra... Ježiši!"
"I HAVE NO IDEA WHAT I'M DOING!"
*z ničoho nič strelí gól*
"Ale ide mi to skvele!"

Stolný futbal pre štyroch je však príliš malá výzva. Zato stôl pre ôsmich, to už je niečo! Teda, hlavne keď sa rozhodnete, že na dvakrát väčšom stole zotrváte v počte štyroch hráčov. Výsledok? Asi by som mala začať hrať videohry, pretože očividne mám príliš dlhý reakčný čas. O tom, že sme sa bavili, však niet pochýb.

Medzi naše najintenzívnejšie skúsenosti však nepatrí turnaj v stolnom futbale, ani skladanie sudov a podobné srandy. My sme sa v priebehu dňa totižto zbláznili, a vidiac skákať ľudí z vysokozdvižného vozíka sme sa rozhodli, že to skúsime tiež. Veď na tom nič nie je, dole je natiahnutá plachta a tých šesť metrov predsa nie je tak veľa.
Teda, ono by na tom nič nebolo, keby Rebeka nebola taká múdra a nerozkázala si, že chce skákať z väčšej výšky. A keby Ajk nemal strach z výšok.
Tak sme podpísali papiere, že ak sa zabijeme, je to naša vina, nechali sa vyviezť do výšky 8 metrov a skočili sme. A musím povedať, že ten moment, keď človek stojí na kraji a skutočne sa rozhodne skočiť, sprevádza jeden z najzvláštnejších pocitov, aký som kedy zažila. Bláznovstvo, odhodlanie, rešpekt a ľahkovážnosť, všetko v jednej zmesi, ktorá ma nakoniec odlepila od zábradlia a z nejakého dôvodu prinútila si to dokonca aj zopakovať. Tentoraz z výšky 11 metrov.

A máme to aj na videu.


Po prvom skoku Ajk skonštatoval, že to bolo zároveň najhoršie aj najlepšie rozhodnutie v jeho živote, a ja ho za ten skok obdivujem. Mať fóbiu z výšok a predsa skočiť, to chce odvahu. Prípadne nedostatok pudu sebazáchovy. Alebo zdravého rozumu. Nevylučujem ani jednu možnosť.

Tak či onak, pokiaľ sme nejaký zdravý rozum mali počas dňa, celkom určite nás opustil večer, keď sa nám podarilo obsadiť si miesto v druhej rade od pódia, za nami sa tlačili stovky ľudí a atmosféru vzala do hrsti skupina Three Days Grace. Zachovať si totiž zdravý rozum priamo na koncerte je totiž zvyčajne kontraproduktívne. Nie, na koncerte netreba myslieť.
Treba spievať. Skákať. Kričať. Tlieskať. Stať sa súčasťou hudby a súčasťou atmosféry a prežiť to naplno. Každý tón, každý pohyb, každé slovo. Užívať si najväčšie hity a chytiť trsátko práve počas refrénu najobľúbenejšej pesničky. Byť tam, byť tam spolu a oslavovať energiu, ktorá prúdi všade naokolo. Nechať všetko plynúť a okolo polnoci, už po koncerte, ďakovať jeden druhému za ten deň a za tie zážitky a vlastne za všetko.
Dívať sa na ohňostroj, myslieť pri tom na citát od Kerouaca a byť presne tým človekom zblázneným do života, ktorý horí horí horí svetlom žltej svetlice, ktorá vybuchuje ako pavúk na pozadí hviezdnej oblohy.
A od únavy nedávať zmysel.
Ale tak to má byť.


Ajk, táto sa mi spája s tebou. Enjoy.

Nedá sa povedať, že som v tomto článku zachytila ozaj všetko, no už teraz vyznievam dosť inkoherentne, preto by som svoju oneskorenú reportáž z RFP mala ukončiť.

Tak pac.
Aerosol *reptile. ish.*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | Web | 27. června 2015 v 8:36 | Reagovat

Aaaaa to skákanie!!! A presne ako píšeš, keď stojíš na tom kraji, pozeráš dolu, rozmýšľaš ešte skočiť-neskočiť, aj keď si už v podstate rozhodnutá...adrenalííín :D Tieto momenty presne poznám, ja mám zrejme tiež akýsi menší pud sebazáchovy a takýmto veciam proste nejde odolať :P
Festivaly si užívaj naplno (toto proste teraz závidím, ja som aktuálne pracovne zaneprázdnená :D) a dúfam, že pridáš potom ešte nejaké reporty :P
Btw, fakt je nový škoricový Jack? Dobre vedieť :D

2 womm womm | E-mail | Web | 2. července 2015 v 18:44 | Reagovat

Závidím, aj keď nie som veľmi festivalový typ človeka. Kamarát Ajk má odvahu. Ja sa tiež bojím výšok a najviac som sa prekonal keď som vyliezol na rebrík. A nepi. Alkohol zabíja :-D

3 Aerosol Aerosol | Web | 3. července 2015 v 15:08 | Reagovat

[1]: Sandy: Joo, bolo to super :D Ty mi ale radšej nič nezáviď, si na Malte :D
Na tento rok už mám zrejme odfestivalované, ale ak cez leto zažijem niečo, čo bude stáť za to, report isto pribudne :)
Jop, je škoricový Jack, vraj skutočne páli v krku :D

[2]: womm: Ja a piť? :D Si padol zo sedmokrásky? Nepijem, Ajk si dal :D
Akékoľvek prekonávanie svojich strachov je podľa mňa hodné obdivu, takže máš u mňa palec hore :D

4 Winny Winny | Web | 8. července 2015 v 14:31 | Reagovat

Skvele napísaný článok. Som to prežila normálne aj ja za teba a tieposledné slová, ach tie pocity to poznám. Ja som ešte na žiadnom veľkom feste nebola, ale chcela by som to zažiť. A som čumela na to video, no tak ako to fakt chcelo odvahu skočiť keď sa bojí človek výšok, jaká pripráva to bola :D.
Dobrá songa od Three Days Grace.

5 Aerosol Aerosol | Web | 8. července 2015 v 19:38 | Reagovat

[4]: Winny: Ďakujem! :D Festivaly ozaj odporúčam, zvyčajne to stojí za to (povinná výbava: dobrá spoločnosť a opaľovací krém) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama