...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Don't Panic | Goodbye Sweden 2015

1. září 2015 v 23:31 | Aerosol
Malmö - Budapešť - Trnava 1.9.2015

Už pred nasadnutím do lietadla v Malmö som podliehala tendencii vyjadrovať sa o našom tripe v minulom čase, akoby už všetko bolo za nami. Potom som si však uvedomila, že by som nemala - že náš trip bude ukončený, až keď prídeme domov, a ešte sa môže všeličo stať.
A ono sa naozaj všeličo stalo.


Let prebehol bez problémov, dokonca sme napriek o 20 minút oneskorenému odletu prileteli do Budapešti načas, a jediné nepohodlie nám spôsobil teplotný šok po vystúpení. Odoberanie batožiny bolo taktiež v pohode. Prvý náznak nečakaných skutočností nastal až na informáciách, kde sme sa dozvedeli, že vlaková stanica Budapest - Keleti, na ktorej sme si chceli uloviť vlak, je dnes zatvorená. Viac informácií by nám ale vraj mohol poskytnúť pán vo vedľajšom okienku.

"Uff, you want to go to Keleti? It should be opened again, but they had closed it today because of the immigrant situation, so... Expect huge crowds and have your passports ready."

Boli sme prekvapené, trochu zmätené a nevedeli sme, čo máme na stanici vlastne čakať.
Imigranti. Doteraz mi táto téma pripadala veľmi vzdialená a pomerne nafúknutá, takže som bola zvedavá na to, čo uvidím na vlastné oči a či vôbec niečo uvidím.
Uvidela som. Z letiska sme sa na Keleti doviezli metrom, vyviezli sa nahor eskalátorom na prvé podlažie stanice a zistili sme, čo vlastne znamená to záhadné 'immigrant situation'.
Záplava snedých tvárí všade naokolo.
Deky naťahané na každom voľnom kúsku podlahy, kde tu trčí do výšky pár stanov.
Muži, ženy, deti, všetci sediaci či ležiaci na zemi, čakajúci nevedno na čo.
Letargia v očiach.
Odpadky na zemi, pretože okolité odpadkové koše nie sú stavané na takú masu ľudí.
Polícia.

Spýtali sme sa policajtov, kam máme ísť, ak si chceme kúpiť lístky na Slovensko, nasmerovali nás o poschodie vyššie. Vynorili sme sa pred budovou stanice, kde panoval živý ruch a nepokoj.
Rad policajtov v červených baretoch na schodoch pred hlavným vchodom do stanice, posielajúci preč kohokoľvek, kto tade chce prejsť.
Dav stojacich mužov pod schodami, v dvojmetrovej vzdialenosti od polície.
Skandovanie. Hluk. Buchot prázdnych plastových fliaš. Hlas z megafónu.
Ďalšie odpadky.
Pár rodín s deťmi po bokoch davu, neúčastné na skandovaní.
Kameramani, fotografi, zvedavci.

Poslali nás k bočnému vchodu. Kontrola dokladov prebehla pri vstupe do budovy, počas kupovania lístka do Bratislavy a boli sme upozornené na to, že ak nepredložíme občianske aj vo vlaku pri kontrole lístka, naše lístky budú neplatné. Každopádne, náš odchod na Slovensko prestal byť v ohrození, ako sme sa obávali, teda, budem hovoriť za seba - ako som sa obávala, keď som videla ten chaos. Než sme nastúpili na vlak, vrátili sme sa opäť von, aby som mohla spraviť pár záberov.



Pohľad zvnútra stanice von cez hlavný vchod. Vchod bol obkolesený policajtami a bol tam zákaz vstupu.


Dve rodiny sediace obďaleč.


Celý čas sme vlastne netušili, čo sa deje. Videli sme imigrantov, videli sme chaos, ale nevideli sme do situácie. A okrem toho sme nevideli...
Agresiu.
Násilie.
Obťažovanie okoloidúcich alebo okolostojacich.
Žobranie.
Ničenie majetku alebo okolia.





Dve videá skandovania pred budovou stanice.


Až keď sme nasadli do vlaku a Kači sa podarilo chytiť pripojenie na internet, podarilo sa nám zistiť, o čo ide. V pondelok z Budapešti odišla na západ do Rakúska a Nemecka prvá várka imigrantov, avšak bez víz a potrebných dokladov, na čo nasledovalo zavretie stanice v utorok ráno.
Žiadni ďalší utečenci bez potrebných dokladov nemôžu odcestovať, aj napriek tomu, že majú kúpené lístky za zhruba 100€ na osobu.


Nápis na kartóne: EU - Bitte, Wir Sind Auch Mensch...? EÚ - prosím, my sme tiež ľudia...?



Ťažko povedať, ako sa to vyvinie. Maďarsko sa rozhodlo oplotiť, Rakúsko a Nemecko požadujú doklady a vysvetlenie od Maďarska, ako je možné, že stovky imigrantov prešli bez nich, a zatiaľ ďalšie stovky kempujú na stanici v bezvýchodiskovej situácii.
Okrem toho, že sa mi ťažko predpovedá budúcnosť tejto záležitosti, tak sa mi rovnako ťažko ukazuje prstom na imigrantov ako na nepriateľov. Áno, vznikajú okolo nich veľmi komplikované a ťažko riešiteľné problémy. Áno, tie problémy budú naďalej vznikať. Ale títo ľudia, ktorí utiekli z rodnej krajiny v snahe zachrániť si život a podstúpili kopu rizika a neistoty, podľa mňa nie sú samotným problémom. Od problému všetci odvracajú oči a chceli by riešiť iba následky. Ale takto to nejde donekonečna...

Na záver asi dodám už len to, že ja aj Kača sme šťastlivo docestovali domov bez ďalších problémov, odniesli sme si z výletu kus pozitívnych zážitkov a kus novej perspektívy. A tiež... nakoniec sa zdá, že heslo a názov nášho švédskeho tripu dobre prilieha k tomu, aké zážitky si odnášame z Budapešti.

A naším heslom sa aj rozlúčim.

Nepodliehajte panike!
Aerosol *hitch*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Salmon Salmon | 2. září 2015 v 0:04 | Reagovat

Mám zostať ešte hore?:D

2 losos losos | 2. září 2015 v 11:39 | Reagovat

poslala by som ti to do správy, ale mohlo by to zaujímať aj náhodných okoloidúcich:
http://www.theguardian.com/world/2015/sep/01/trains-of-refugees-reach-germany-as-eu-asylum-checks-collapse

3 Akrim Akrim | E-mail | Web | 9. září 2015 v 22:42 | Reagovat

Tak som zvládla celé rozprávanie na jeden hlt. :) Veľmi pútavé čítanie, som rada, že ste si to užili a že sa vám výlet vydaril (s takým vhodne zvoleným heslom to snáď ani nemohlo zle vypáliť :D )
Dosť ma zaujala krátka reportáž o Keléti, človekom to až mykne, lebo v tých správach to predsa len vyzerá tak trošku surreálne a skreslene.

4 Aerosol Aerosol | Web | 10. září 2015 v 23:07 | Reagovat

[3]: Akrim: Ďakujeme za milé slová! :)
V Budapešti nás celkom myklo tiež a osobne som veľmi rada, že som tam mohla byť a vidieť to na vlastné oči, pretože, ako vravíš, v správach to vyzerá všelijak.

5 womm womm | E-mail | Web | 14. září 2015 v 1:22 | Reagovat

Welcome home aspoň takto symbolicky a neskoro. Well... už sa na snedých princov neskutočné teším :D :D Juhú jipí jou jéééé :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama