...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Don't Panic | Sweden 2015 | There And Back Again

7. září 2015 v 1:01 | Aerosol
Trnava - Katowice - Lund - Malmö - Kodaň - Malmö - Budapešť - Trnava, 25.8. - 1.9.2015

Deň po dni: #1 #2 #3 #4 #5 #6 #7 #8

Ako to celé začalo...

Niekedy v marci alebo v apríli tohto roku sme ja aj Kača zašli k nášmu kamarátovi Hadžimu a naša diskusia sa zvrtla k téme cestovanie. Hadži má totiž už aký-taký kus sveta precestovaný a keď som zasnene počúvala jeho historky a prejavila túžbu vyskúšať si niečo podobné a navštíviť kamarátku Gabiku v Kodani, položil mi otázku.
"Tak proč to nezkusíš?"
"Umm. Sama by som do toho nešla a zrejme nemám s kým ísť."
Kača sa na chvíľu zamyslela.
"A keby som šla s tebou?"

Tak sa zrodil abstraktný koncept nášho plánu ísť do Dánska, ešte k tomu stopom. Zrejme niekedy cez leto, najlepšie v auguste, keď sa vrátim z tábora.
Sounds like a plan!

Ako sa to zvrtlo...
Po tábore som ochorela. S tuberáckym kašľom a teplotou som zostala ležať v posteli, a odísť na dva týždne na veľmi neistú cestu stopom neprichádzalo do úvahy. Dánsko bolo teda zrušené a ja som bola akosi zmierená s tým, že do konca prázdnin už nikam nepôjdem.
Lenže.
Keď som sa začala po týždni cítiť lepšie, zavolala mi Kača. Vraj sú momentálne letenky do švédskeho mesta Malmö z poľských Katowíc za 20 eur, ale že sa treba rozhodnúť ešte dnes, lebo zajtra už nebudú. Tak jo. To by šlo.
Týždeň vo Švédsku? Sounds good!

Čo na to naši...
Keď som našim predostrela plán ísť do Dánska, neznášali to dobre. Pohádali sme sa, rozplakala sa mama, rozplakala som sa aj ja a dozvedela som sa, že je to pre nich veľké sklamanie a chyba, aká sa odpúšťa raz za život. Ísť v dnešnom svete niekam stopom je totiž príliš nezodpovedné a nebezpečné, hlavne pre dve mladé pekné baby. Zastavia nám samí úchyláci, ktorým sa neubránime, a tí nás okradnú, znásilnia, predajú do bordelu alebo na orgány a zabijú - nie nutne v tomto poradí. A okrem toho by som si mala uvedomiť, že vytvárať rodičom taký stres a strach o vlastné dieťa je odo mňa veľmi sebecké.
Na taký guilt trip som nebola pripravená, preto musím priznať, že keď som ochorela a plán sa zrušil, trochu sa mi uľavilo. Keď sme si ale vytvorili nový plán - oveľa istejší a bezpečnejší, podľa môjho skromného názoru, očakávala som, že to budú niesť o čosi lepšie.
Omyl.
Bolo to ešte horšie, pohádali sme sa tentoraz trikrát a prístup mojich rodičov bol čím ďalej tým absurdnejší a absurdnejší.
"Čo ak sa vám minú peniaze?"
"Peňazí mám dosť, neminú sa mi."
"Kde si nabrala toľko peňazí? To máš určite od dedka na narodeniny... Tak to teda nie. Dedkovi výslovne zakážem dávať ti akékoľvek peniaze, aby si sa naučila, čo je to zarábať si na seba. A keď sa niečo stane a peniaze sa ti minú, potom za nami nechoď!"

Peniaze som nemala od dedka. Boli moje vlastné, ktoré som si odkladala z ubytovacieho štipendia a brigády, ktorú som mala. Ale každopádne, na druhý deň náš rozhovor pokračoval...
"Komu sa ozveš, keď sa niečo stane?"
"Mám kamarátov, ktorí by mi vedeli pomôcť, prípadne aj peniaze požičať, keby niečo."
"A u rodičov by si pomoc nehľadala?"
"Povedali ste mi, že ak sa niečo stane, za vami ísť nemám."
"A to si myslíš, že sme ozaj také hyeny, a nechali by sme ťa v tom?"

Och bože. Kill me, please.

Prečo bolo nazvať náš trip Don't Panic jasná voľba...
Hlavne nepanikáriť. To som si opakovala už týždeň pred tripom, vystavená nátlaku od rodičov a ostatných členov rodiny. Dôvod, prečo sme sa rozhodli nazvať trip takto, bol však oveľa prozaickejší.
Inšpiroval nás Stopárov sprievodca galaxiou, kniha, ktorú máme obe vo veľkej obľube. Na zadnej strane tejto nesmierne užitočnej knihy sa nachádza heslo všetkých stopárov - don't panic! My, ako začínajúce stopárky, sme si to vzali k srdcu, a navyše sa vybavili predmetom, ktorý je podľa tejto knihy pre všetkých vesmírnych stopárov najdôležitejší - uterákom.
Uterákom, ktorý má na sebe toto heslo dokonca vyšité.
Dokonalé.

A ešte aj okolnosti, ktoré neboli vôbec nijako v našej réžii, nám po celý čas hrali do karát.
Viete, v knihe Stopárov sprievodca galaxiou sa objavuje jedno veľmi dôležité číslo, ktoré je odpoveďou na otázku života, vesmíru a všetkého - 42.
Micke býval na internátnej izbe s číslom 42O. O, nie nula ;)
Bahtiyar býval vo vchode 24B.

Coincidence? I think not!

Vesmír nám jednoducho stále pripomínal, že by sme nemali panikáriť. Škoda, že to nepripomínal aj mojej rodine...

Ako to dopadlo...
Obavy mojich rodičov sa nenaplnili. Hoci mi môj kašeľ doteraz neprešiel úplne, nenastala situácia, v ktorej by sme museli ísť k lekárovi. Nikto nás neznásilnil, neokradol, neublížil nám v nijakom smere - všetci ľudia, ktorých sme stretli, nám chceli byť nápomocní.
Problém sa vyskytol za celý trip jeden, keď sme zo dňa na deň prišli o hostiteľa, a bol v priebehu pár hodín vyriešený bez strachu a paniky.
Peniaze sa nám neminuli. Hoci sme utratili viac na cestovaní, keďže sme sa hromadnou dopravou prevážali viac, než sme mali v pláni, utratili sme menej na jedle, keďže sme sa štyri dni stravovali na Bahtiyarov účet. Vo Švédsku to celkom zaváži, ceny potravín sú tam zhruba o 50% vyššie ako tu. Čo sa alkoholu týka, je to ešte zaujímavejšie. Trebárs pivo je asi o 600% drahšie ako tu :D Ešteže ani ja ani Kača nepijeme alkohol.
Všeho všudy nás to obe dohromady vyšlo asi tak... 400 eur? Nemáme to porátané, ale myslím, že môj odhad nie je úplne mimo. Opäť raz nerozumiem reakcii mojich rodičov, keď som im povedala túto informáciu. Vraj na taký stopársky výlet, kde sme mali ešte aj jedlo zadarmo, je to už dosť veľa. Huh? Seriously? :D

Čerešničkou na torte avšak rozhodne bolo, keď ma naši prišli vyzdvihnúť do Trnavy na stanicu.
"Ahoj, tuláčka."
"Ahoj! Tak som živá a zdravá a bolo nám super."
"...víťazka."

A teraz rozmýšľam nad tým, prečo nás moja mama stále stavia do úlohy oponentov, a či by bola radšej, keby vyhrala ona. Pretože mi z toho vychádza, že jej výhra = mala pravdu a niečo sa mi počas cestovania naozaj stalo. Nejde mi to do hlavy.

Takže, aby som to celé zhrnula - Švédsko je nádherná krajina, ktorá stojí za návštevu. Neustále nás podporovali naši kamaráti, Kačini rodičia, aj neznámi ľudia, ktorých sme stretli počas cesty. Spravili sme si skvelý výlet a zažili sme skvelé veci. A ja sa stále nemôžem zbaviť pocitu frustrácie z našej rodiny... Ale asi nie všetko môže byť dokonalé :)

A tak.
Aerosol *furry coat and dirty paws*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Akrim Akrim | E-mail | Web | 9. září 2015 v 22:57 | Reagovat

Uff, ťažké začiatky, ale nakoniec to super vypálilo. :)
Fakt super uterák !

To s rodičmi... sa zdá trochu prehnané, ale zároveň asi chápem, že oni nechápu. Aspoň pre našich je domov, dom to najdôležitejšie na svete a nechápu, prečo by som mala potrebu ísť odtiaľ preč. Plus tie jemne xenofóbne nálady, ktoré sú z veľkej časti asi len dákym strachom z nepoznaného. Ale si dobrá, že si sa priznala aj s detailmi a čelila ich výhradám. Na to som ja nemala a potom píšem retardované články na blogu.

2 Aerosol Aerosol | Web | 10. září 2015 v 22:50 | Reagovat

[1]: Akrim: Popravde, začiatky boli ešte ťažšie, než som to opísala, ale nechcem svoj blog zaplavovať prílišnou negativitou :D Myslím, že to priznanie sa rodičom bola nakoniec tá najväčšia chyba, akú som spravila, ale tak... aspoň mám teraz čisté svedomie :D Rozhodne však musím protestovať! Tvoje články nie sú retardované!

3 Akrim Akrim | E-mail | Web | 13. září 2015 v 14:57 | Reagovat

[2 Máš čisté svedomie, a teoreticky si takto postupne zvyknú a jedného dňa už sa im to bude zdať úplne normálne a vôbec sa nad tým nepozastavia. =)

Ďakujem, ale nemôžem napísať všetko tak, ako by som chcela, lebo môj blog už viac nie je v utajení. :/

4 Sandy Sandy | 9. ledna 2016 v 16:02 | Reagovat

To pivo by ma štvalo. A naschvál by som si jedno kúpila, aby som zistila, či to za tie peniaze aspoň stojí :D
Chcem sa spýtať, keď tak počítam tých 400 eur, na čo ste dali najviac výdavkov? Bolo to na tú dopravu?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama