...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Lovers and Lunatics

24. prosince 2015 v 2:15 | Aerosol
Kedykoľvek sa snažím napísať tento článok, zlyhávam, a tak je táto téma už vyše roka zastrčená v hlbinách môjho blogu. A nejde iba o to, že som nekonečný prokrastinátor. Väčšmi len neviem nájsť správne slová, ktoré by zachytili informatívnu stránku veci, aj tú emocionálnu dúhu, ktorá sa mi s touto témou spája.
Chcem hovoriť o divadle.
A tentoraz už naozaj.


Informatívnu stránku veci asi radšej odbavím v krátkosti.
Náš divadelný spolok je vlastne predmet na Katedre anglistiky a amerikanistiky a voláme sa The Gypsywood Players. Režíruje nás Jeff, náš americký profesor, ktorého zásadne neoslovujeme formálnym spôsobom, aký sa zvyčajne vyžaduje na akademickej pôde. Pre nás je to proste Jeff. A okrem tých troch kreditov, ktorými sme odmenení za absolvovanie predmetu, si zakaždým odnášame oveľa viac.


Záber z premiéry Animal Farm. Schválne, nájdete ma? :D

Vo chvíli, keď píšem tieto slová, je jedna hodina po polnoci - čo znamená, že pred hodinou začal Štedrý deň. Vianoce. A ja, keď si mám predstaviť oslavovanie Vianoc v plnej svojej kráse, s atmosférou a myšlienkou, vraciam sa vždy k jednému decembrovému večeru roku 2014. Mala som za sebou svoj prvý semester v divadle, práve sme odohrali reprízu nášho muzikálu Animal Farm, a po nej sme zaútočili na stredovekú krčmu, aby sme mohli oslavovať.
A tam, v krčme, s ľuďmi, ktorí nie sú ani vzdialene moji príbuzní, som prežila to, čo som už roky neprežila doma.
Radosť. Neskutočnú číru radosť, nesúcu sa krčmou v podobe smiechu a spevu, ktorou sme personálu krčmy po hodine už určite museli liezť na nervy.
Vďačnosť. Na každého prišiel rad. Každému jednému členovi súboru boli prejavené mračná vďačnosti a potlesk a gratulácie aj za tú najmenšiu, najnahraditeľnejšiu účasť.
Láska... a rodina. Hovorte si, čo chcete, za tie krátke tri mesiace sme si stihli na seba navyknúť, stihli sme si obľúbiť jeden druhého, a bolo to aj cítiť. V ten večer padlo nespočet objatí, každý dostal darček od svojho anonymného Santu a špeciálnu pozornosť na pamiatku od Jeffa a jeho režisérskych asistentiek, a udalosti toho večera ma napĺňali radosťou ešte niekoľko dní.

Samozrejme, tým nechcem povedať, že by štedrá večera mala prebiehať takto bujaro, to by sa nehodilo. Chcela som len upriamiť pozornosť na to, čo ja sama považujem počas sviatkov za podstatné a čo sa vytráca stále viac a viac pod vrstvou materializmu, stresu a pokrytectva.
A tiež som tým len chcela vyjadriť, ako mi na našich Gypsywoodoch záleží.

Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Tento semester sme sa od Animal Farm posunuli k ďalšej výzve - Shakespearovej komédii The Midsummer Night's Dream, čiže Sen noci svätojánskej. Po tom, čo sme minulý rok dokázali, že aj s obmedzenými možnosťami univerzitnej produkcie dokážeme spraviť muzikál, sme sa tento rok museli popasovať s renesančnou angličtinou, Shakespearovými lišiackymi nuansami a v mojom prípade aj s tanečným číslom.
A bol to bolestivý proces. Shakespeare vie byť bohovsky nudný, keď sa hercom nepodarí nájsť zmysel v jeho vetných konšteláciách a hlavne ak sa im nepodarí zžiť sa s úlohou a nájsť v danom charaktere niečo svoje, niečo, čím ju spravia zaujímavou. Vie byť aj nelogický a nepresný, takže režiséri si môžu aj vlasy vyšklbať, aby zistili, kam má ktorá postava odchádzať, z ktorej strany prichádzať a kde postávať.
Ale nie je to len o Shakespearovi. Sme amatéri, úplne obyčajní študenti. Trémisti, introverti, neskúsení, prenasledovaní obavami, mindrákmi a úzkostnými stavmi (iste, nehovorím za všetkých). A príprava divadla si vyžaduje nesmierne veľa vystupovania z komfortnej zóny.

Ja sama nie som introvert a nevadí mi bláznivo tancovať na parkete v centre pozornosti všetkých, čo majú oči. Ale koordinovaný tanec, ktorý má choreografiu a rytmus, je moje prekliatie. A tak, keď som sa videla na videu, ktoré nahrala naša choreografka tesne po tom, čo sme sa vôbec naučili prvé kroky, som sa v záplave úzkosti a zahanbenia rozplakala.
Nebola som jediná, slzy dostihli viacero z nás, i keď v iných situáciách.
Niekto má problém s kritikou, niekto neznáša, keď pri ňom ostatní stoja príliš blízko, a niekto sa nevie zmieriť s tým, keď iní robia jeho prácu lepšie.
Na to, aby divadlo fungovalo, je však každý jeden z nás ochotný prekračovať svoje bariéry a tlačiť limity ďalej. Pracovať ako tím aj s ľuďmi, ku ktorým nechová prirodzené sympatie, skôr naopak. Makať na sebe, snažiť sa, byť vždy tam, kde ho potrebujú a spraviť aj čosi navyše, čosi z vlastnej iniciatívy.
A to ma na tom tak božsky napĺňa.

The Gypsywood Players je skvelá skupina ľudí, ktorá má jeden cieľ, a všetci spoločne sa snažia ten cieľ dosiahnuť. The Gypsywood Players je prostredie emócií, snahy, motivácie, kreativity a podpory. A ja viem, že pridať sa k nim bolo nesmierne významné rozhodnutie, ktoré nikdy nebudem ľutovať. Všetok čas, čo tomu človek obetuje, všetky náročnejšie situácie, ktorými si prejde, za to sakra stoja.
Som hrdá, že som toho súčasťou.

Mimochodom, všetky tri predstavenia, ktoré sme teraz v decembri mali, dopadli výborne. Dostali sme potlesk, záchvaty smiechu (v tých správnych momentoch!) a kopu verbálnej a e-mailovej spätnej väzby v pozitívnom duchu. A ja sa neviem dočkať ďalšieho semestra, v ktorom nás čakajú ďalšie predstavenia - také malé turné v Ostrave, Lodži, a ak sa zadarí, tak aj v Bratislave a ešte raz v Brne.


Keď tak rozmýšľam nad obsahom tejto fotky, asi veľmi ľutujem tých, ktorí nemajú ani šajnu, o čom je Sen noci svätojánskej. Vysvetlenia neposkytujem :P



A to je odo mňa všetko.
Merry fucking Christmas,
if there's such a thing.

Aerosol *Cobweb*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 womm womm | E-mail | Web | 26. prosince 2015 v 18:26 | Reagovat

Fúúú ... nakoniec sa ešte budem poznať so slávnou herečkou :D Som rád, že si našla niečo čo Ťa tak napĺňa a keby som bol z BA tak by som Ti na predstavenie prišiel zaťapkať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama