...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Rom(eo)antic

5. března 2016 v 18:55 | Aerosol
Angličtina má vo svojej rozsiahlej slovnej zásobe jeden veľmi pekný výraz, bardolatry. Tento pojem popisuje tendenciu ľudí predpokladať, že Shakespeare a jeho tvorba sú veľmi seriózne a grandiózne záležitosti. Nie je na tom nič divné, keďže hádam už na základnej škole sa o ňom učí, aká významná osoba v literárnych dejinách to bola.
Šejkí má totiž na svedomí množstvo významných tragédií, ktoré svojimi monológmi doteraz inšpirujú a podnecujú k premýšľaniu o Veľkých Abstraktných Záležitostiach ako napríklad zmysel života, medziľudské vzťahy, konflikt medzi dobrom a zlom alebo zločinom a trestom. Taktiež aj jeho prínos anglickému jazyku je nesmierny, keďže vymyslel vyše 1700 nových slov (medzi inými aj pojem elbow - lakeť), a aj z umeleckého hľadiska ohuruje celou armádou šikovných slovných hračiek a perfektnou rytmickou a rýmovou schémou.


Lenže.
Ak aj vy patríte k tým, čo podliehajú presvedčeniu, že Shakespeare je nesmierne veľkolepý, vážny a možno aj trochu nudný (stariny predsa bývajú nudné, nie?), dovoľte mi vyviesť vás z omylu.
Nie je.
Fakt že nie.

Nieže by som bola na tohto renesančného literáta expert, ale predsa len...
a) ešte na strednej som prečítala 12 jeho diel v skvelom preklade Ľubomíra Feldeka;
b) počas štúdia angličtiny sa človek renesančným originálom nevyhne;
c) a už vôbec nie, pokiaľ celý semester v jednej z jeho hier naozaj hrá.

Shakespeare je totiž zväčša skutočne vážny iba v prípade historických hier. Ostatné hry (áno, aj tragédie!) sú pomerne dobrou zárukou zábavy. Ako je to možné? Nuž - Shakespeare je ozajstný majster!
Ozajstný majster sexuálnych narážok, aby som bola presná.

Ukážka 1
Hamlet, tretie dejstvo, 2. výstup, str.92

Ofélia:
Dobre viete vysvetliť, čo hrajú, princ.
Hamlet:
A vedel by som vysvetliť aj tú hru, čo hráte vy
so svojím milencom - len by som vám
musel vidieť na figúrky.
Ofélia:
Ach, ostrie vášho vtipu, princ, je naozaj ostré.
Hamlet:
A ako len by ste vzdychali, keby ste si naň sadli.

Ako vidíte, z predstavy o vznešenej a intelegentnej literatúre sme veľmi rýchlo spadli k úplne najnižšej forme zábavy. Stačí to na ilustráciu?
Rozhodla som sa, že nestačí. Skutočná zábava totiž začína až vtedy, keď sa dostane na pretras Romeo a Júlia. Najromantickejší príbeh v histórii literatúry! Tragický koniec pravej lásky! Biblia každého zamilovaného dievčaťa!
Tak nejak, že?

Celkom sa zabávam, keď tu na blog.cz narazím na literárny povzdych nejakej slečny, ktorá sa stotožňuje s Júliou a píše o tom, ako ešte stále nenašla svojho Romea. Alebo ako ho už našla a aké je to krásne. Pri takých článkoch mám chuť autorku okríknuť, nech sa spamätá a nájde si lepšie prirovnanie, keďže Júlia mala len 13 rokov, celá tá lovestory trvala 4 dni a umrelo pri nej dohromady 6 ľudí. Vskutku romantický materiál.
Najvtipnejšie ale je spomínať na časy, keď som mala zhruba 15 rokov a pozorovala som životy mojich romanticky založených kamarátok. Viacero z nich sa nechalo nalákať stereotypnou predstavou, ktorú si R&J so sebou nesie, a vo svojej sladkej zamilovanosti siahli po knihe, aby sa nabažili poézie, lásky a krásy. A namiesto toho zostali trvalo traumatizované :D

Ukážka 2
Romeo a Júlia, druhé dejstvo, 1. výstup, str. 48-49

Mercutio:
Hej! Zaľúbenec! Blázon! Romeo!
V podobe vzdychu sa nám aspoň zjav!
Alebo vieš čo? Zjav sa ako rým!
Vykríkni "jaj" a nech je zrazu máj.
Poklebeť s nami o láske, čo z nej
oslepol jasnovidec, lukostrelca
zasiahol šíp a Popoluške pec
vymetá mladý kráľ - jej milenec!
Nič. Neozve sa. Vypustil tam dušu?
Musím ho teda vzývať ako ducha.
Pri jasných očiach Rozalíny, pri jej
vysokom čele, šarlátových perách
a krásnych nohách, čím vyššie, tým krajších,
a pri tom, čím sa končia, pri počiatku
ťa zaklínam, tak zjav sa, zjav sa, bratku!
Benvolio:
Ak počuje ťa, musí pekne zúriť.
Mercutio:
A prečo? Mohol by sa nahnevať,
keby som mu k nej azda pričaroval
cudzieho ducha, ktorý by tam tvrdol
a čakal, kým ho vpustí do jaskynky.
No moja mágia je nevinná -
zaklínam ho len v mene jeho dámy,
nech sa zjaví a pobudne aj s nami.
Benvolio:
Poď. Iste sa skryl medzi stromami
a v noci splynúť chce s ich tôňami -
potme sa slepá láska pretŕča.
Mercutio:
A trafí slepý Amor do terča?
Určite sedí teraz pod marhuľou
a sníva, že mu na nej dozrie ona
a zrazu, zrelá, cup! do jeho lona -
a ryhu jej aj potme nahmatá.
Vie hádam, kde ju majú dievčatá.

Ukážka 3
Druhé dejstvo, 4. výstup, str. 60-61

Benvolio:
Ide Romeo! Konečne dokvitol.
Mercutio:
A aj vyzerá ako dokvitnutý. Och, ty hrdé plemeno,
kde je tvoje semeno? Ako tento Petrarca bude
písať bez pierka? Ale kašľať na Petrarcu - veď
jeho Laura pri tej našej Rozalíne by vyzerala len
ako motúz pri slanine. A Kleopatra ako kmotra,
ktorú už nikto nepošmátra. Bon jour, Romeo.
Dovoľ, aby som po francúzsky pozdravil ani nie
tak teba, ako tvoje francúzske nohavice. Páčilo
sa nám, ako si v nich dnes v noci jazdil.
Romeo:
Dobré ráno vám obom. Ja som dnes v noci jazdil?
Mercutio:
Áno, veď si nám ufujazdil. To sa robí,
ty nevychovanec?
Romeo:
Prepáč, Mercutio, bola to naozaj veľká jazda.
Pri takej človek zabudne, čo sa patrí.
Mercutio:
Nehovor, ty si zabudol, čo kam patrí?
Romeo:
Povedal som "čo sa patrí".
Mercutio:
A aj si jej to urobil, ako sa patrí?
Romeo:
Patrí sa vôbec o tom hovoriť?
Mercutio:
Najlepšie sa hovorí o tom, čo sa nepatrí.
Aj keď len v jemných narážkach.
Romeo:
Ostaňme pri nich.
Mercutio:
Som za. Narazil si si ju?
Romeo:
To teda bola jemná narážka!
Mercutio:
Aj jemné narážky sú len o narážaní. Na narážaní
nie je nič odporné - iba ak to, že občas narazíš
na odpor.

Ako vidíte, Romeovi kamaráti Mercutio a Benvolio sa v narážkach doslova vyžívajú. Téma sexuality v tomto príbehu však nie je len ich doménou, celkom slušne k nej prispieva aj Júliina dojka a dokonca aj jej matka. Veď predsa, takmer štrnásťročné dievča by so svadbou a tehotenstvom nemalo otáľať už ani chvíľu!


Pri čítaní (alebo sledovaní) Shakespeara treba totiž vedieť, že svoje hry nepísal pre intelektuálne vyhranené obecenstvo. Jeho publikum bolo rôznorodé - miesta na státie za 1 penny boli určené pre nižšiu strednú triedu; 2 penny platila vyššia stredná trieda, ktorá si chcela aj sadnúť, a 3 penny platili boháči, ktorí sa mohli usadiť do balkónov, odkiaľ bol najlepší výhľad.
Tým pádom jeho hry, aby boli úspešné, museli zaujať celé spektrum ľudí, medzi ktorými boli veľké rozdiely vo vzdelaní. A to je vlastne dôvod, prečo Shakespearovo dielo prežilo dodnes. Nejde až tak o tie veľké intelektuálne podnety, ktoré nám ponúka. Ide len o to, že si v tom vlastne ktokoľvek môže nájsť niečo, čo ho zaujme (pokiaľ sa nenechá hneď na začiatku odradiť veršovanou formou). A zrejme jediná skupina potenciálnych čitateľov, ktorej Shakespeara naozaj veľmi veľmi neodporúčam, sú tie zamilované, Romeom pobláznené dievčatá. Ušetrite sa toho sklamania a Romea a Júliu nečítajte, ok? :D

Dúfam, že tento článok v skutočnosti nie je tak nekonzistentný, za aký ho považujem.
A zatiaľ pac!
Aerosol *mythbuster*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sandy Sandy | Web | 5. března 2016 v 21:59 | Reagovat

Ako tak rozmýšľam, ja si vlastne ozaj neviem spomenúť či som Rómea a Júliu vôbec čítala...ako celok :D Och, hanba mi!
Článok bol inak super, pobavila som sa :-)

2 Vlasta Vlasta | E-mail | Web | 6. března 2016 v 10:19 | Reagovat

Tenhle článek se ti naopak moc povedl! :)
Zrovna před dvěma dny jsem dočetla Kupce benátského, kde sexuálních narážek bylo taky plno a musela jsem se jim zasmát. (Něco ve stylu "Vsadíme se s nimi, kdo dřív bude mít kluka." - "To se přece nedělá." - "Že nedělá? Já ti ho udělám". :D A poslední verše jsou taky dost zábavné.)
Můj vztah k Shakespearovi je celkem vlažný - ono jen proto, že je to klasik, neznamená, že jeho díla jsou tím nejlepším z literatury. Spíš je to to jediné, co se z tehdejší doby dochovalo a protože tehdy se tolik nepsalo, každá o trochu lepší literární věc, která získala ohlas u lidí, zůstala v dějinách. Je pravdou, že Padesát odstínů šedi asi příští generace nepoznají, ačkoliv to společností otřáslo mnohem víc než nějaká sexuální dobrodružství třináctileté Julie s Romeem.

Takže ty studuješ angličtinu? Jaké to je? :) Totiž, tohle studium mě docela lákalo. :)

3 Aerosol Aerosol | Web | 7. března 2016 v 0:21 | Reagovat

[1]: Sandy: Nahh, Romeo a Júlia ti nikam neutečú ;) Som veľmi rada, že si sa pobavila, ďakujem! ^^

[2]: Vlasta: Ďakujem pekne za pochvalu! Kupca benátskeho som ešte nečítala, ale úryvok, čo si uviedla, znie veľmi šejkspírovsky :D
Máš pravdu, že Shakespeare nie je absolútna perla literatúry, ale tak či tak veľmi ovplyvnil podobu európskej literatúry (a anglickej gramatiky), takže historické zásluhy mu predsa len musíme uznať :D

Štúdium angličtiny je zábavné a frustrujúce zároveň. Pozitíva - priateľskí profesori z rôznych kútov sveta a predmety, ktoré obohatia tvoju perspektívu. Negatíva - absurdné množstvo literatúry, ktoré ti môže znechutiť čítanie kníh, a písanie nezmyselných esejí. Teda aspoň na MUNI v Brne, ale nemenila by som. Je tu fajn :D

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 12. března 2016 v 10:57 | Reagovat

Ach, práve si mi pokazila jedno jediné dielo, ktoré som za celú strednú školu prečítala, a aj to len z toho dôvodu, že  som mala k nemu prístup v angličtine. Hamlet môj milovaný...
Ale musím povedať, že som sa dosť zasmiala pri Rómeovi a Júlií. Stále si však myslím, že Willove diela majú zmysel a dôvod byť čítané, aj keď len pre pobavenie. :D

5 Marie Veronika Marie Veronika | Web | 14. března 2016 v 13:55 | Reagovat

Shakespeara jsem nikdy nijak extra nemilovala, takže se musím přiznat, že Romea a Julii znám jen v oné mýtizované podobě. A nutno dodat, že jsi mi vzala mnoho iluzí! :-D

6 Aerosol Aerosol | Web | 14. března 2016 v 21:31 | Reagovat

[4]: Laleh: Nuž, ospravedlňujem sa :D Hamlet ale zrovna patrí medzi tie najlepšie Shakespearove kusy a rozhodne je v ňom veľa intelektuálnych podnetov, len som nechcela, aby ľudia prehliadali aj tie neitelektuálne podnety :D Čítať Shakespeara rozhodne má zmysel :D

[5]: Marie Veronika: Čo sa Romea a Júlie týka, rada ľuďom beriem ilúzie :D Je zábavné pozorovať ich reakcie :D

7 Akrim Akrim | E-mail | Web | 17. června 2016 v 22:09 | Reagovat

Haha, toto je dobré, veľmi sa zabávam. :D
Aj na Shakespearových prasáckych veršoch, ale predovšetkým na skutočnosti, aká mylná predstava o nich sa drží v povedomí väčšiny. Romčo a Juliša, úplné synonymum romantiky a v skutočnosti takáto úchylačina. Ďakujem sa osvetlenie, určite túto osvetu budem šíriť ďalej, keď narazím na tínedžerské ochkanie a achkanie nad vytúženým Romeom (alebo Edwardom).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama