...[29.9.2017] Tak som článok o Wonder Woman opätovne dokončila, dúfam, že ma žiadne technické problémy už nečakajú :)

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Červenec 2016

Rebirch

6. července 2016 v 1:47 | Aerosol
Nemám rada otázky typu 'kde sa vidíš o 5-10-20 rokov?' alebo 'čo chceš v živote robiť?' Viem, že kopa ľudí to má ujasnené odmalička a tvrdošijne si za tým aj idú, a ja im v tom prajem úspech, ale na mňa takéto otázky neplatia. Neviem. Budúcnosť je pre mňa jasná asi ako dno Mariánskej priekopy - hlboká, nepreniknuteľná, plná záhad a nepreskúmaných možností.
Keď sa nad tým zamýšľam, zisťujem, že by som pokojne mohla byť všeličo. Škola ma navádza ku kariére prekladateľa alebo lingvistu, no celkom pokojne môžem byť aj letuška alebo nezamestnaná so snom vydať vlastnú knihu. Alebo sa vrhnem na zážitkovú pedagogiku, pretože ma to fascinuje a myslím, že by ma to napĺňalo. Alebo budem cukrárka. Baví ma to, ide mi to, a už mám aj rozmyslené, ako by sa moja cukráreň volala, keby vznikla: Cukráreň Terapia. A jej večne usmiata majiteľka Rebe vás do tejto vízie budúcnosti srdečne pozýva.
Ako vidíte, až tak sa tým netrápim - niekam ma ten vietor už len zaveje. Je tu ale jedna vec, v ktorej mám celkom isto. Keď raz na to príde tá správna chvíľa, chcem, aby sa zo mňa stal strom.