...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Rebirch

6. července 2016 v 1:47 | Aerosol
Nemám rada otázky typu 'kde sa vidíš o 5-10-20 rokov?' alebo 'čo chceš v živote robiť?' Viem, že kopa ľudí to má ujasnené odmalička a tvrdošijne si za tým aj idú, a ja im v tom prajem úspech, ale na mňa takéto otázky neplatia. Neviem. Budúcnosť je pre mňa jasná asi ako dno Mariánskej priekopy - hlboká, nepreniknuteľná, plná záhad a nepreskúmaných možností.
Keď sa nad tým zamýšľam, zisťujem, že by som pokojne mohla byť všeličo. Škola ma navádza ku kariére prekladateľa alebo lingvistu, no celkom pokojne môžem byť aj letuška alebo nezamestnaná so snom vydať vlastnú knihu. Alebo sa vrhnem na zážitkovú pedagogiku, pretože ma to fascinuje a myslím, že by ma to napĺňalo. Alebo budem cukrárka. Baví ma to, ide mi to, a už mám aj rozmyslené, ako by sa moja cukráreň volala, keby vznikla: Cukráreň Terapia. A jej večne usmiata majiteľka Rebe vás do tejto vízie budúcnosti srdečne pozýva.
Ako vidíte, až tak sa tým netrápim - niekam ma ten vietor už len zaveje. Je tu ale jedna vec, v ktorej mám celkom isto. Keď raz na to príde tá správna chvíľa, chcem, aby sa zo mňa stal strom.

K takýmto myšlienkam ma priviedli dve veci, ktoré ku mne prúd internetu doniesol. Prvou z nich sú slová mne neznámeho amerického spirituálneho vodcu. Niežeby som mala špeciálny záujem o amerických spirituálnych vodcov, ale na týchto slovách niečo proste je. Niečo pravdivé a pekné.

(na obrázku v angličtine, pod tým môj voľný slovenský preklad)

Keď ideš do lesa a zadívaš na stromy, vidíš, že sú všelijaké. Krivé, rovné, vždyzelené, úplne akékoľvek. A ty sa na ne dívaš a proste im to dovolíš. Chápeš, prečo je strom taký, aký je. Rozumieš, že trebárs nemal dosť svetla, tak sa skrútil musel skrútiť iným smerom. Ale neberieš si to osobne - proste mu to dovolíš a oceňuješ ho taký, aký je.
V momente, keď sa stretneš s iným človekom, všetko toto je fuč. Dookola potrebuješ tvrdíť: "Si príliš taký!" alebo "Som príliš hentaký!" Tvoja myseľ začína súdiť.
A kvôli tomu trénujem premieňanie ľudí na stromy - oceňujem ich presne takých, akí sú.
- Ram Dass

Rada by som bola v očiach ostatných strom. Až príliš často sa stretávam s tým, že ľudia si niečo vysvetlia takto, niečo zase inak a hneď ma poznajú lepšie, ako sa poznám ja sama, a hlavne z uhla, z ktorého na seba ani nedovidím. A hneď je niečo čierne a niečo iné zase biele, ale medzi tým nie je nič.
Rada by som bola aj za to, keby ostatní boli v mojich očiach stromy. I keď sa snažím ľudí prijímať takých, akí sú, občas to proste neviem oceniť. A občas možno ani prijať. Súdiť nechcem súdiť, ale predsa to občas robím. Zvyk? Pohodlnosť? Ktovie. Niekedy je ozaj ľahšie ísť s prúdom a vytvárať si vyhranené názory, než stáť bokom s mysľou nekonečne otvorenou.
Keďže mám ale rada výzvy, odteraz sa posnažím vnímať ľudí ako les. Les plný bútľavín a odlomených konárov, plný voňavej živice vytekajúcej z rán, a práve preto taký krásny. Rozmanitý.

Nechcem však zostávať iba pri metafore. Ak mám byť strom, tak poriadny - z dreva a lístia, strom, čo poskytuje tieň a šumí, keď fúka vietor. Strom, čo dýcha, keď ja už dýchať nebudem.
Druhá vec, ktorú ku mne internet doniesol, je totiž správa o tom, že niekoľko kreatívnych ľudí prišlo s nápadom, ktorý považujem za úžasný: vytvorenie biodegradovateľnej kapsule, v ktorej postupne zanikne mŕtve telo v prospech semiačka stromu, živej spomienky na mŕtveho.
Krásne a ekologické.
A, ako poznamenala moja mama, vraj aj morbídne, ale vzápätí priznala, že by rada bola platan.
Zo mňa bude breza. Nepoznám symboliku briez, len viem, že ma k brezám veľmi, veľmi dlho niečo ťahá, takže by som sa k nim možno jedného dňa mala pripojiť. Nuž, a možno budem konečne jednoznačne čierno-biela a nikto to nebude môcť spochybniť!

A čo vy? Chceli by ste byť strom? Aký?

Aerosol *chlorophile*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 womm womm | E-mail | Web | 6. července 2016 v 13:46 | Reagovat

"z uhla z ktorého na seba ani nedovidím" sa Ti podarilo :-D :-D keby som bol nejaký strom tak budem určite gaštan ale dôvod netuším :-D

2 Marie Veronika Marie Veronika | Web | 6. července 2016 v 17:24 | Reagovat

Být konečně černobílá - takové přání má styl :-D Moc hezký článek. Trochu té stromovitosti do úsudku by nám rozhodně prospělo. Držím ti v tom palce! Jen si nejsem jistá, jestli to takhle opravdu funguje - naopak mám pocit, že u stromů nikdo nemá problém říct "tenhle je fakt hnusný" a jít dál. Ale, pravda, děláme to míň často než u lidí. Většina stromů je tak pro nás asi pořád krásná.

3 Aerosol Aerosol | 9. července 2016 v 9:14 | Reagovat

[1]: womm: Ďakujem krásne :D A chcel by si byť jedlý gaštan alebo pagaštan konský? :D

[2]: Marie Veronika: Ďakujem ^^ Nuž, ako jeden môj známy už stihol podotknúť, keď sa nad tou metaforou človek hlbšie zamyslí, zistí, že nefunguje úplne tak, ako by sme chceli. Ale pointa je predsa niekde úplne inde a pokiaľ ju dokážeme pochopiť, tak tá metafora funguje dostatočne :D
Aj vieš, aký strom by si bola? :)

4 Lední_Medvěd Lední_Medvěd | E-mail | 11. července 2016 v 3:17 | Reagovat

Mám rád jehličnaté stromy a nejraději asi smrky. Takže pokud bych měl být živinami pro strom, tak pro smrk, ale dost lidí mi říká, že musím být nesmrtelný, tak se uvidí jak dopadnu

5 Martin Martin | 14. července 2016 v 15:31 | Reagovat

Jedna vec je akceptovať strom taký, aký je (napríklad holý kmeň bez konárov s vypadaným lístím), druhá vec je pod tým stromom nocovať, keď príde búrka. Predpokladám, že v tejto situácii by sa väčšina ľudí zachovala tak, že sa radšej poobzerá po košatejšom strome, zvysoka kašľajúc na ten holý strom. Nech si je, aký je.

6 Iva* Iva* | Web | 12. srpna 2016 v 10:51 | Reagovat

Tvoj článok mi je veľkou inšpiráciou :) Po strednej škole až tak nevnímam predsudky ľudí, najmä nie kvôli životnému postoju, koníčkom alebo vzhľadu, ale istý druh odsudzovania stále pretrváva. Ja sama musím priznať, že namiesto toho, aby som ľudí rešpektovala takých akí sú, som sa ich väčšinou snažila zmeniť. Ale ľudia sa nemenia preto, že to chcú iní, tieto zmeny neprinesú nikdy nič dobré pre jedného ani pre druhého. Postupom času všetci prídeme na to, že ľuďmi nemôžeme opovrhovať, súdiť ich alebo sa snažiť zmeniť ich názory či správanie. Jediné čo môžeme robiť, je postupne ich spoznávať a rešpektovať.
Nikdy som sa nezamýšľala nad otázkou akým stromom by som bola. Chcela by som byť stromom aký máme na záhrade, taký, ktorí sa svojim kmeňom preplieta s iným, pričom o druh vôbec nejde :)

Chcem ti ešte povedať, že krásne píšeš a tvoj blog sa mi  veľmi páči.
Ja som mala svoj sen od malička, hoci som sa od neho raz vzďaľovala a raz som sa mu približovala, vždy vo mne svietil ako také malé večné svetielko do budúcnosti. Stále sa ho držím, no páči sa mi, ako svoj život nemáš naplánovaný tak do detailov a ako si odovzdaná tým neznámym prúdom budúcnosti.

7 Aerosol Aerosol | 1. září 2016 v 16:49 | Reagovat

[4]: Lední Medvěd: To mi pripomenulo výrok z Hlavy 22. "Yossarian sa rozhodol, že bude nesmrteľný, a zomrie iba v prípade, ak by mu to nevyšlo." :D Držím palce, ale ak by to predsa nevyšlo, smrek je tiež super možnosť :D

[5]: Martin: Nuž, schovávať sa počas búrky pod stromom je vraj tak trochu blbosť :D

[6]: Iva*: Ďakujem krásne za komentár aj milé slová :) Budem nad tvojou úvahou o snahe zmeniť ostatných ešte premýšľať, pretože sa zdá, že je to momentálne v mojom živote zásadná téma :) Želám ti veľa šťastia s tvojím snom, nech sa budúcnosť formuje pod tvojimi prstami podľa tvojich predstáv :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama