...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Shadows over Innistrad 2016

1. září 2016 v 16:16 | Aerosol
Niekto letné obdobie využíva na dovolenky pri mori, iný sa radšej vrhne do slovenských hôr a tam poctivo turistikuje, no a ja... ja už tretím rokom obľubujem cestovanie do rôznych kútov Multiverza. Prvé dva roky to boli fascinujúce slnečné destinácie Theros a Rabiah, ale keďže tento rok to chcelo zmenu, vietor ma zavial na o čosi temnejší, chladnejší a ponurejší Innistrad.

Ak by vás zaujímali geografické súradnice týchto miest, musela by som vám odporučiť, aby ste ich hľadali v príbehoch hry Magic the Gathering a domysleli si, že to, o čom táram, je tábor, ktorý som opäť navštívila.


Rok po roku je to fascinujúcejšia skúsenosť. Rok po roku sa totiž táborový príbeh a prostredie mení a s ním aj moja funkcia, ktorá sa mu čiastočne musí prispôsobovať. A prípravy na novú funkciu a nový príbeh zahŕňajú nový zoznam činností, ktoré sa treba naučiť alebo si vyskúšať. Tento rok sme spolu s Goblinom a jeho susedom Honzom (pozdravujem!) využili jedno krásne búrkové popoludnie k tomu, aby sme venovali čas kašírovaniu, liatiu cínu a výrobe NAPALMu. Verte mi, i posledná menovaná činnosť môže byť pri príprave tábora absolútne esenciálna, a hoci pre nás nebola a nakoniec sme ho takmernepoužili, bola to očarujúca skúsenosť - o to viac, že sme ho neúmyselne vyrobili v ružovom prevedení. A celý proces je vlastne až stiesňujúco jednoduchý.


NAPALMom sa to ale neskončilo. Vyskúšala som si, ako chutí benzín, ako sa leští stredoveký meč a ako sa vyrába brnenie z modelárskej peny. A keďže príbeh vyžadoval, aby som sa v rámci scénok hrala na Lilianu, storočia starú nekromantku, naučila som sa aj šiť. Viac-menej.


Hoci som si látku zaobstarala už dva mesiace pred táborom, reálne som šijací stroj zobrala do rúk až tri dni pred táborom, a to prakticky po prvýkrát vo svojom živote. Aká bola moja ambícia? Nuž, ušiť niečo, čo sa bude aspoň vzdialene podobať na Lilianine šaty:



(zdroj: klik na obrázok)

Na jednej strane stáli moji rodičia, ktorí sa ma pýtali, či mi nešibe, keď chcem tak vysoko rúbať. Na druhej zase môžem vymenovať Kaču, Anitku, Jolču, Kořu a Kaname, ktorí ma uisťovali, že to zvládnem a že podaktorí z nich so šitím začínali rovnako odvážne ako ja a vždy to nejak dopadlo.

A ono dopadlo. Takto:


Cenu za najrealistickejší cosplay by som s tým nevyhrala a cenu za profesionálne šitie už vôbec nie. Stehy vyzerali príšerne, sukňa nebola prišitá ku korzetu a chýbal jej gombík, ale čo nespravili moje zručnosti, to spravilo pár zicheriek a ono to... fungovalo. Na detaily môjho kostýmu sa totiž nikto nemienil pozerať, dôležitý bol celkový dojem, a ten obstál.


Za celé dva týždne sa môj kostým nerozpadol a vydržal i kopu blata, zhonu, scénky v lese, hodinku modelingu pred foťákom nášho táborového vedúceho Kuba, ktorého výsledkov sa neviem dočkať, aj kostýmový výlet do Humpolca, kde sme si dali večeru a bavili sa na pohľadoch náhodných okoloidúcich.



A ja som bola hrdá. Hrdá na náš tím, kedykoľvek sme oslávili nejaký úspech v podobe kladného feedbacku na večernej porade, alebo v podobe dobrého dojmu, ktorý sme zanechali v deťoch našimi snahami. Hrdá na všetku tu kreativitu, spoluprácu, šikovnosť a ochotu niečo vytvoriť, ktorá na tábore prúdila. A hrdá na Anitku, ktorá prijala moje pozvanie na tábor a dokázala si to tam užiť aj napriek tomu, že má panickú hrôzu z hmyzu a pavúkov a že tam začiatku nepoznala nikoho okrem mňa a Kořu.

A pre tieto pocity hrdosti mi to stojí za to - aj keď sa občas rozplačem, aj keď pred táborom niekoľko nocí ponocujem a húževnato dokončujem, aj keď ma občas prevalcuje frustrácia a stres. Vďaka táboru viem, že toto je prostredie, v akom chcem a potrebujem pracovať. Kreatívne, otvorené novým možnostiam a s veľkým priestorom na sebarozvoj a prekonávanie samej seba.


Už teraz sa teším na budúci rok. Moja myseľ pracuje naplno a občas si do jedného dokumentu zapisujem nápady a myšlienky, ktoré by mohli nejak odstrániť chyby, ktorých sme sa dopustili, alebo zjednodušiť určité procesy, ktoré sa na tábore diali. Nadšene sledujem všetky novinky na oficiálnej stránke Magicu a hltám do seba príbehy, ktoré čerstvo vychádzajú, aj tie, ktoré už existujú pár rokov, len aby som lepšie porozumela kontextu a hĺbkam rôznych postáv; len aby som vedela všetko presvedčivejšie preniesť do reality a prerozprávať deťom. A teší ma tešiť sa z toho.


Základ nášho hereckého tímu v plnej zostave - Goblin ako Jace Beleren, telepat, Dan ako Sorin Markov, tisícročia starý upír, ja ako Liliana Vess, nekromantka, a Anitka ako Nahiri, lithomantka.


Martin ako zošívač Geralf vo svojej dielni, ktorá bola asi najvydarenejším projektom, do ktorého sme sa pustili. Všade kusy tiel, podivných nástrojov, stekajúca krv a dramatické prítmie sviečok.


A ešte raz Sorin. V oficiálnom príbehu ho Nahiri nakoniec zaliala do kameňa, takže sa dá povedať, že... He turned to rock :D

Aerosol *macabre*
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lední_Medvěd Lední_Medvěd | E-mail | 12. září 2016 v 2:09 | Reagovat

Ahoj, děkuji za pozdrav :) a přeji štěstí, zdraví a veselo do tvého života a ať se ti vede :)

2 Sandy Sandy | 18. září 2016 v 15:40 | Reagovat

Tie šaty vyzerajú úplne úžasne!
Fakt, aspoň na týchto fotkách :D Ako dlho si ich zostrojovala? Vlastne ako si celkovo postupovala? Nebol problém nájsť ten správny materiál?
Lebo ja si to akosi ozaj neviem prestaviť, že by som vytvorila niečo takéto :D Aj keď, s entuziazmom je možné asi všetko :-)

3 Aerosol Aerosol | Web | 18. září 2016 v 16:04 | Reagovat

[1]: Lední Medvěd: Ďakujem pekne a nech sa darí i tebe ;)

[2]: Sandy: Ďakujem :D :D Postup bol nasledovný: našla som si čo najlacnejšiu fialovú látku 89 kč na 150x100 - správny materiál to naozaj nebol, len obyčajný pevný polyester, ale nechcela som míňať peniaze na kvalitnú látku na takýto experiment. Každopádne, minimálne o čosi elastickejšia látka by sa zišla :D
Potom som mala ideu, že by som si spravila sama vzor na tie šaty, tak ma kamarát omotal celú do potravinárskej fólie, oblepil kobercovou lepiacou páskou a fixou na mňa tie šaty nakreslil (kobercovka totiž tú fóliu spevní a aj po rozstrihnutí to celé udrží tvar). Dúfala som, že takýmto spôsobom sa mi podarí prekresliť si potom ten vzor z môjho tela na papier, potom na látku a potom z toho spraviť šaty, ale malo to niekoľko zádrhelov, takže táto časť experimentu bola nanič :D
Potom som asi týždeň mierne panikárila, pozerala si najrôznejšie návody na šitie, videá o krajčírskych základoch atď, až som sa rozhodla kúpiť si v sekáči korzet, našiť naňho kusy fialovej látky a dorobiť k tomu iba sukňu :D Dohromady samotné šitie trvalo 6 dní, pretože najskôr som sa opatrne zoznamovala so šijacím strojom, potom som zase trochu panikárila, potom bola treba kopa ručného prišívania a potom už začal tábor, kde som mala aj veľa inej roboty, takže som s ručným prišívaním pokračovala počas mojich páuz na oddych :D Kľúčom k úspešnému dokončeniu šiat boli entuziazmus, odhodlanie, metóda pokus-omyl a podpora kamarátov :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama