...[29.12.2016] Zaujímavý článok o mileniáloch TU

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

The Boo Club

29. prosince 2016 v 12:11 | Aerosol
Podchvíľou sa na hlavnej stránke blogu objavujú články o tom, aké je to hrozné, že už nikto nečíta a knihy sú na ústupe. Ale prosím vás! Takéto články ma otravujú, musím sa priznať, pretože keď si zrátam dohromady, koľko slovenských knižných blogov som zahliadla, koľko ľudí pravidelne zbadám, keď vojdem do akéhokoľvek kníhkupectva a koľko ľudí bolo na bratislavskej Bibliotéke, jednoznačne mi z toho vychádza, že ľudia stále čítajú, radi knihy kupujú a vôbec.
Nie všetci, to je jasné, ale nebolo to tak odjakživa, že každý mal iné záujmy? Niekto maľuje, niekto číta knihy a niekto iný zase chodí na plaváreň, a množstvo takýchto ľudí v okolí je dané iba sociálnou bublinou, v ktorej sa človek nachádza.



V tej mojej sociálnej bubline ľudia čítajú až-až. Podľa údajov z goodreads som si práve spočítala priemerný počet kníh, ktoré moji kamarátky za tento rok prečítali a vyšlo mi číslo 39, a to tam mám jednu, ktorá znižuje priemer tým, že prečítala iba 3.
39! Oproti tomu je mojich 27 stále pomerne smiešne číslo, hoci je to aj tak o desať viac než minulý rok.

A sú to tieto knihy:

Edward Albee - Who's Afraid of Virginia Woolf?
David Almond - The Boy Who Swam with Piranhas
Margaret Atwood - Příběh služebnice
Amiri Baraka - Dutchman
Roald Dahl - James and the Giant Peach
Tommy Donbavand - Doctor Who: Shrowd of Sorrow
Eve Ensler - Vagina Monologues
Michal Habaj - CAPUT MORTUUM
Lorraine Hansberry - A Raisin in the Sun
Joseph Heller - Portrét starého umelca
John Irving - Svet podľa Garpa
Elfriede Jelinek - Milenky
Jonas Jonasson - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol
James Joyce - Portrét mladého umelca
James Joyce - Ulysses
Hanif Kureishi - Intimita
David Mamet - American Buffalo
Haruki Murakami - Colorless Tzukuru Tazaki and His Years of Pilgrimage
Patrick Rothfuss - Pomalé skúmanie ticha
J.K. Rowling - Harry Potter: The Prequel
Laura Amy Schlitz - Fire Spell
Sam Shepard - True West
J.M. Synge - The Playboy of the Western World
John Tiffany - Harry Potter a prekliate dieťa
Evelyn Waugh - Návrat na Brideshead
Tennessee Williams - A Streetcar Named Desire
Tennessee Williams - Cat on a Hot Tin Roof

Taká pekná zmeska rozprávok, americkej drámy, britskej klasiky, nezaraditeľných kúskov a oddychoviek. A v mojom rebríčku sa umiestnili takto:

Najlepšia kniha: James Joyce - Ulysses
Čítaná ako povinná literatúra v škole. Je to ozaj chuťovka írskej literatúry - autor na 1000 strán rozpisuje jeden jediný deň Leopolda Blooma, mierne úchylného Žida. Z celej triedy som bola pravdepodobne jediná, kto to ozaj dočítal a bezpochyby jediná, kto si to užil. Je to zároveň aj najnáročnejšia kniha, akú som kedy prečítala, no stálo to za to, je to totiž geniálne dielo.

Najhoršia kniha: John Tiffany - Harry Potter a prekliate dieťa
Samú ma zaráža, že som sem umiestnila práve túto knihu, pretože jej čítanie som si užila a zrejme sa k nej niekedy ešte vrátim. Dáva to ale zmysel - toto dielo totiž nie je určené na čítanie ale na videnie a bez podpory hereckých výkonov dialógy trochu zlyhávajú a samotný príbeh pôsobí ako lacná fanfikcia.

Najväčšie prekvapenie: Margaret Atwood - Příběh služebnice
Výborný príbeh, ktorý ma absolútne pohltil, a tým ma prekvapil. Ako študent literatúry totiž čítam veľa do školy a tým sa potešenie z kníh občas vytráca. Příběh služebnice mi ale pripomenul, aké to je stratiť sa v príbehu. Bola som zdesená, šokovaná, nadšená a dojatá, a určite si od pani Atwood ešte niečo prečítam.

Najväčšie utrpenie: Edward Albee - Who's Afraid of Virginia Woolf?
Jeden z tých prípadov, kedy povinné čítanie človeku ozaj nesadne. Obvykle mám absurdnú drámu rada, ale toto dielo bolo skutočne utrpenie. Príbeh dvoch opitých manželských párov, ktoré sa počas večera neustále hádajú, ma akurát tak znechutil a bola som rada, že to mám za sebou.

Najväčší emočný zážitok: John Irving - Svet podľa Garpa
Priznávam, túto knihu som čítala tri roky. Prvý rok 50 strán, druhý 100 a ten tretí som zhltla celý zvyšok tak rýchlo, ako to len šlo. Prečo mi to trvalo tak dlho? Jednak je nástup trochu pomalší, a jednak som na tú knihu pred troma rokmi ešte nebola mentálne pripravená. O sociálnych témach, ktoré táto kniha rozoberá, som vedela primálo, preto som to nevedela oceniť. V závere som ale zistila, že je to majstrovské dielo, a jedno z tých, ktoré vás emočne zruinujú. Kam sa hrabe George R.R. Martin so svojimi úmrtiami? Irving v tomto poli jednoznačne vyhráva.

Najväčšie sklamanie: Joseph Heller - Príbeh starého umelca
Hellerova Hlava 22 bola skvelým čitateľským zážitkom. Príbeh starého umelca už veľmi nie. Napísal ho takmer na sklonku života a ja musím povedať, že z knihy srší únava a nedostatok nápadov. Som rada, že som ju prečítala, pretože teraz viem o čosi viac o autorovi, ale samotnú knihu som si veľmi neužila.

K ostatným sa vyjadrovať nebudem, ale rada, trebárs v komentároch, ešte knihy zhodnotím, ak by ste ich náhodou mali na svojom to-read zozname a chceli počuť môj názor.

A to je vše, přátelé.
Aerosol *book snob*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lennie Lennie | 29. prosince 2016 v 15:23 | Reagovat

Fíí, tak pre tento zoznam klobúk dole! Obdivujem vás, ľudia, čo stále stihnete počas roka prečítať viac ako 20 kníh. Ja som si to akurát včera/dnes tiež rekapitulovala a k mojej 5-ke sa aj hanbím priznať O:-). (Ale pokúšam sa dočítať ešte do konca roka Inheritance, ehm... :D). Ja mám v posledných rokoch taký problém, že hoci si nakúpim kníh, takmer žiadnu nedočítam, ak aj začnem. Neviem, kde sa stratil ten čas, kedy som vedela vyše 500-stranovú knihu prečítať za víkend (fakt sa mi to raz podarilo :D).
Čo sa týka tvojich kníh, ja by som sa rada niečo dozvedela o Doctorovi Who, je to také super aj v tej knižnej podobe? :D

2 Damien Damien | Web | 31. prosince 2016 v 14:44 | Reagovat

Tiež si myslím, že je hlúposť, že ľudia nečítajú. Práve naopak mám dojem, že číta čím ďalej, tým viac ľudí. Už len, keď idem vlakom, v mnohých rukách vidím knihy (vrátane mňa). Tridsaťdeväť je úctyhodný počet. To uznávam.

3 Aerosol Aerosol | Web | 1. ledna 2017 v 17:35 | Reagovat

[1]: Lennie: Vôbec sa nedivím, že nestíhaš - ja by som tiež toľko kníh neprečítala, keby som ich nemala povinné do školy, a tých povinných na tomto zozname je trinásť :D
Každopádne, Shrowd of Sorrow s čistým srdcom odporúčať nemôžem, zdalo sa mi to pomerne nedomyslené a zle napísané (hoci to sa mohlo stať aj zlým prekladom). Určite sa však aj medzi knižnými príbehmi nájdu také, ktoré budú mať rovnaké čaro ako natáčané epizódy :) Keď takú nájdem, dám vedieť!

[2]: Damien: Veru, rovnako je to aj v brnenských šalinách.
39 je len ten priemer - väčšina mojich kamarátok prečítala viac ako 50 kníh a jedna dokonca 73. Neviem, ako to robia.

4 womm womm | E-mail | Web | 1. ledna 2017 v 21:34 | Reagovat

Fíha, veľmi pekný zoznam :-) ja som si za posledný rok prečítal kníh okolo 10, aj to som dúfam neprehnal. Mal by som si z Teba brať príklad :-(

5 Aerosol Aerosol | Web | 7. ledna 2017 v 12:51 | Reagovat

[4]: womm: No, aj to, že si si popri svojom busy programe našiel čas na čítanie, je super ;)

6 Marie Veronika Marie Veronika | Web | 17. ledna 2017 v 16:59 | Reagovat

Ty jsi fakt přečetla Odyssea? A fakt se ti líbil? Nemám slov :-D

7 Aerosol Aerosol | Web | 17. ledna 2017 v 23:51 | Reagovat

[6]: Marie Veronika: Je to tak, som jeden z tých vyvolených lingvistických nerdov :D Trvalo mi to asi šesť týždňov a po každej kapitole som si musela prečítať na internete, o čom to bolo, ale bol to pre mňa ozajstný zážitok :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama