...[15.1.2018] Asi niekoho zarežem. Je ozaj krásne, keď sa mi v polovici písania vypne automatické ukladanie a ja po uverejnení článku zistím, že som prišla o polovicu z neho. Len tak, jedným kliknutím. Nenávratne. Je to ozaj frustrujúce a celkom intenzívne ma to odrádza od chuti do písania. TL;DR: Technické problémy ma opäť dostihli a článok Very Cultured je kvôli tomu nedokončený.

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Very Cultured

14. ledna 2018 v 23:57 | Aerosol
Hádam ešte nie je prineskoro na to, aby som sa vrátila k predošlému roku a pustila sa do podrobnejšej rekapitulácie. Ak podľa vás je, skúste na tento článok chvíľku nazerať v duchu hesla lepšie neskoro ako nikdy. Práve sa totiž chystám na rekapituláciu mojich kultúrnych zážitkov a počinov roku 2017.


Čo sa kníh týka, môj účet na Goodreads tvrdí, že som ich prečítala 30. Priznám ale, že som pri tom trošku podvádzala - rovnú polovicu z týchto titulov totiž nemôžem považovať za plnohodnotné knihy. Boli to komiksy v hlavnej úlohe s Dackom Faydenom, postavou zo sveta hry Magic the Gathering. A boli fajn, užila som si ich aj napriek tomu, že komiksy vo všeobecnosti neobľubujem.
Zvyšných 15 kníh pozostávalo z týchto titulov:

Juraj 8X - Kruhy
Krista Bendová - Opice z našej police
Janka Blašková - Česná opčanka bapka Blašková
Paulo Coelho - Brida
Michael Hanlon - Stopařův průvodce Galaxií a věda
Luigi Jannuzzi - All the King's Women
Pero le Kvet - Chlapec s očami ako hviezdy
Peter Murphy - Sezona v pekle
William Saroyan - Odvážný mladý muž na létající hrazdě
William Shakespeare - Oko za oko
Jonathan Stroud - The Ring of Solomon
Oscar Wilde - Vera or The Nihilists
Tennessee Williams - The Glass Menagerie
Pavel Zajíček - Pohádka se špatným koncem
Markus Zusak - I Am the Messenger

Vybrať spomedzi nich tú najlepšiu je pomerne jednoduché. Markus Zusak ma svojím príbehom takmer zrazil z nôh a vzbudil emócie, ktoré som vskutku neočakávala. Je to autor, od ktorého som už čítala Zlodejku kníh, svetový bestseller, čo sa dočkal aj filmového spracovania. Zlodejku kníh som milovala v každom aspekte, a práve preto som siahla po ďalšom Zusakovom diele, očakávajúc podobný štýl.
I Am the Messenger sa na Zlodejku kníh nepodobá vôbec ničím - rozprávač, hlavný hrdina, zápletka, štýl písania, atmosféra, obdobie, to všetko sa líši. Ale Markus Zusak to napriek tomu znovu dokázal a touto knihou ma rozochvel.

Samostatnú pozornosť by som chcela venovať dráme. Minulý rok sa mi zišli samé zvučné mená - Shakespeare, Wilde a Williams. Popri nich meno Jannuzzi zaniká, ale, na druhú stranu, je to autor hry, v ktorej som ja sama hrala. Preto to nebol ľahký súboj diel, ale nakoniec si v mojich očiach zaslúži prvenstvo Tennessee Williams so svojím Skleným zverincom. Čítala som od neho už dohromady tri hry a je to stále lepšie a lepšie. The Glass Menagerie síce nie je tak známe ako Električka zvaná Túžba či Mačka na rozpálenej plechovej streche, ale chytila ma za srdce ešte o kus viac ako zvyšné dve hry. V tejto sa k sebe ľudia správajú nežnejšie, je v nej viac lásky a menej hlbokého trápenia (aj keď bez toho by to nebol Williams), viac krehkosti a veľa magického symbolizmu. Sklený jednorožec hovorí za všetko a Williamsovi skladám poklonu. Nádhera.

Hlboké sklamanie som zažila pri čítaní troch kníh - Pohádka se špatným koncem, Česná opčanka bapka Blašková a Chlapec s očami ako hviezdy. Ani jedno z toho nestálo za to. Nechcem sa tým však veľmi zdržovať, oveľa radšej by som sa totiž vrátila k divadelným doskám.

S poľutovaním musím oznámiť, že tento rok som v divadle bola častejšie hercom ako divákom. Videla som dve divadelné predstavenia. Strach a láska od Jessicy Litwak, americkej režisérky a aktivistky, ktorá robila po Česku turné a popri tom za pochodu vytvorila predstavenie o nenávisti a rasizme. Bolo to pomerne experimentálne, ale zato intenzívne a zaujímavé, aj keď na skutočné divadelné dosky sa to nedostalo. Predstavenie sa konalo v kaviarni, no na hodnote mu to neubralo.

Druhým predstavením bola inscenácia Veľkého Gatsbyho v trnavskom divadle a v tomto prípade ozaj skladám klobúk. Scéna vyzerala krásne, hudbu zabezpečila živá kapela, pekne sa držali predlohy a predstavenie bolo obohatené o zaujímavé prvky, ktoré by som nečakala, ale celkovo to oživii. Jediným malým tŕňom v oku bol samotný Gatsby, ktorý na mňa pôsobil menej skromne než jeho knižná predloha a ktorý sa spevácky nevyrovnal svojim kolegom. Napriek tomu som ale s výkonom trnavského divadla veľmi spokojná a predstavenie odporúčam.

Prejdem teda k iným druhom herectva - filmom a seriálom. Čo sa filmov týka, nemám zoznam všetkých, ktoré som za tento rok videla. Na tie najlepšie si ale spomínam celkom jasne. Za zmienku určite stoja Suffragette (2015) o počiatkoch feministického hnutia, A Beautiful Mind (2001), fascinujíci príbeh matematika Johna Nasha, ktorý trpel paranoidnou schizofréniou, a kultový Fight Club (1999). Vypichnúť by som ale chcela dva diametrálne odlišné filmy.

Pride (2014)
What We Do in the Shadows (2014)

Na rade sú seriály:

The Big Bang Theory
Doctor Who
Dirk Gently's Holistic Detective Agency
The Handmaid's Tale
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mydarkpath mydarkpath | Web | 21. ledna 2018 v 13:43 | Reagovat

zajímavě podáno

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama