...[31.10.2018] Fotky v článkoch z Grécka sa zobrazujú zle a neviem prečo. Ospravedlňujem sa.

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

Em-brace Yourself

21. srpna 2018 v 1:23 | Aerosol
Mám pocit, že väčšina toho, čo o svojom momentálnom prežívaní môžem povedať, je klišé. Poznáte to - vír zmien, nové začiatky, nepríjemný ale nevyhnutný proces... Klišé. Je to síce pravdivá správa o mojej súčasnej realite, ale mnou i inými už toľkokrát popísaná, že nemá cenu rozvíjať to znovu. Za zaujímavé ale považujem svoje meta-prežívanie - to, ako prežívam svoje vlastné prežívanie. (Ešte to párkrát zopakujem a slovo prežívanie úplne stratí zmysel.)



Pri takýchto životných zmenách človeku chýba rutina, pretože veľa starých vecí stihol vypustiť, ale na nové si ešte nezvykol. Je to teda stav určitého chaosu, v ktorom je človek konfrontovaný s pocitmi straty a smútku, na druhé husle občas hrá trpkosť a pochybnosti, a tomu kontruje zase radosť z objavovania nového, zvedavosť a chuť do života. Keďže som tvor emotívny, občas kvôli tomu plačem, občas melancholicky dumám a občas sa s neskrývanou veselosťou smejem. Vôbec z toho všetkého ale nie som zmätená. To, že si vymenovanými stavmi prechádzam, mi pripadá prirodzené. Občas cítim viacero protichodných emócií zároveň, ale nevadí mi to. Pripadá mi, že hoci sú by definition vo vzájomnom konflikte, u mňa sú schopné spokojne koexistovať, a ja si to cením.

Možno je to tým, že som prestala nechávať emócie, aby objímali mňa, a namiesto toho ja objímam ich. Viete, nech sa cítia v bezpečí.

A to bude asi všetko. Niežeby som nemala plnú fúru zážitkov, ale dalo by mi poriadne zabrať, keby som ich chcela vyrozprávať tak, aby dávali zmysel. A je zase pol druhej v noci a ja som unavená.

Dobrú noc teda.
Aerosol *bean*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lennie Lennie | 21. srpna 2018 v 20:57 | Reagovat

Kokso, občas mám dojem, akoby si žila v akejsi paralelnej realite hneď vedľa...myslím tým to, že si aktuálne opäť prechádzam presne rovnakým obdobím. Len som sa s tým ešte nestihla podeliť na blogu (ale aj to príde :). Zmena je náhodou prospešná, lepšie ako stagnovať na mieste, kde je síce možno komfortnejšie, ale človeku to trošku akoby uspáva myseľ.

2 Aerosol Aerosol | Web | 21. srpna 2018 v 21:03 | Reagovat

[1]: Lennie: Myslím, že to nie je o paralelách medzi nami dvoma - ono je to celkovo vo vzduchu. Za posledné dva mesiace som spozorovala, že sa v mojom okolí rozpadlo asi 8 vzťahov a že ľudia sa rozhodli prijať určité zmeny vo svojich životoch.
Držím palce, aby tvoja zmena šla hladko a tým správnym smerom!

3 Platan Platan | E-mail | Web | 24. srpna 2018 v 19:29 | Reagovat

"Možno je to tým, že som prestala nechávať emócie, aby objímali mňa, a namiesto toho ja objímam ich. Viete, nech sa cítia v bezpečí." krásna myšlienka, veľmi milo napísaná slniečko <3 Talent ti ostal :) Prajem veľa síl v tomto stave, nech z neho výjdeš silnejšia ako si kedy bola :)

4 Marie Veronika Marie Veronika | Web | 30. srpna 2018 v 21:20 | Reagovat

Nu, ne že bych byla o mnoho moudřejší stran tvého života a tak, ale každopádně doufám, že se nové věci brzy ustálí a vše bude dobré :-) Jakož i to objímání emocí. To je moc hezky řečeno :-)

5 Čerf Čerf | E-mail | Web | 3. září 2018 v 8:05 | Reagovat

Myslím, že emoce mnohých lidí mohou těm tvým, objímaným, jen tiše závidět :-).

6 Aerosol Aerosol | Web | 9. září 2018 v 23:16 | Reagovat

[3]: Platan: Vďaka ti, mráčik :) Veľa síl i tebe, nech sme obaja ako namakaní emoční kulturisti.

[4]: Marie Veronika: Ďakujem :) Čarovné je, že mám pocit, že všetko je dobré už teraz, hoci nič nie je ustálené. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať :)

[5]: Čerf: Ja by som s radosťou objala aj tie cudzie, nech nemusia závidieť, ale, žiaľ, nedá sa to :)

7 smartly smartly | 13. září 2018 v 7:09 | Reagovat

Páči sa mi tajnostkársky štýl, akým si to podala, asi ako keď režisér na začiatku filmu naznačí, že príde niečo veľké, ale nikto ešte nevie, či tým veľkým pre hlavného hrdinu budú nové tenisky, alebo záchrana galaxie. Ani či ten hrdina zachráni galaxiu iba ako vedľajší produkt, aby si mohol kúpiť a vyskúšať tie nové tenisky. Ako to vlastne bolo, sa divák už nedozvie, a predsa to bol zaujímavý film.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama