...[31.10.2018] Fotky v článkoch z Grécka sa zobrazujú zle a neviem prečo. Ospravedlňujem sa.

O MNE | kvázi beletrizovaný životopis?......
HLAVOHRMENIE | názory, myšlienky a iné katastrofy......
BRNÍM V BRNE | extrakty z môjho študentského života......
LETOM SVETOM | zážitky s túlavou obuvou......
FOTÍM | aparát je kamarát......
PÍŠEM | ošklbaná poézia, poviedkový počin a tri recenzie......
ARCHÍV | čo nemá kategóriu, hľadajte tu......

CouRage

20. září 2018 v 20:06 | Aerosol
Typické predstavy o ľuďoch, ktorí majú problémy s hnevom, sa zaoberajú cholerickými povahami, mlátením päsťou do steny, rozbíjaním tanierov a dverí, a hovorením vecí, ktoré nemyslia celkom vážne a neskôr ich ľutujú. Napriek tomu, že s hnevom problém mám, toto nie je môj prípad. Myslím, že ma ľudia poznajú ako pokojného, pomerne usmievavého človeka, ktorý konflikty nemá rád a radšej veci rieši diskusiou než krikom. Som na to aj pomerne hrdá, pretože je predsa objektívne lepšie, keď sa ľudia dohodnú a úprimne porozprávajú o svojich stanoviskách, než keby sa mali verbálne pobiť, no nie?



Nuž, má to svoje nesporné výhody, to áno. Lenže môže byť problém, keď človek všetok svoj hnev potláča. A ja som v tom neskutočný profík. Potlačiť hnev je pre mňa v absolútnej väčšine prípadov jednoduchšie, ako sa nadýchnuť, a keď zo mňa nejaká negatívna energia predsa len musí odísť, môj hnev sa transformuje na smútok a slzy. Tie dokážem prijať a spracovať ľahšie, a hlavne, nevyžadujú odo mňa žiadnu konfrontáciu - či už by to mal byť človek, ktorý vo mne tento stav vyvolal, alebo aspoň vankúš, do ktorého by som si mohla udrieť, aby sa mi uľavilo. Väčšinou ani neviem, že smútok, ktorý si prežívam, je vlastne prezlečený hnev. Potláčam ho tak ľahko, že si ho vôbec nevšimnem.

V minulom článku som písala o pocite straty, smútku, trpkosti a pochybnostiach. O hneve nepadlo ani slovo, a pritom som prišla na to, že určité aspekty tej situácie ma bohovsky serú. Mesiac od uverejnenia toho článku, takmer dva od samotných udalostí, a ja až teraz zisťujem, ako veľmi sa ma to vlastne dotýka. A zrovna teraz, keď sa cítim pripravená na to, aby som konfrontovala osobu, ktorá ma naštvala, to nemôžem spraviť, pretože daná osoba odišla na Erasmus do Číny.

Chcela by som objať aj svoj hnev, ale zisťujem, že nechce byť objímaný. Keď ho objímem, tak ho zase schovám, upokojím a odsuniem na vedľajšiu koľaj. On sa ale chce biť, chce dať ostatným najavo, kde sú moje hranice a čo si ku mne môžu dovoliť. Keď je potlačený, robí mi problémy. Sadá mi na žalúdok, a potom nemôžem tráviť. A ja hľadám príčiny v tele, chodím po lekároch, ale pravdepodobne je to celé stále v mojej psychike. S tou mi žiadny odber krvi a sono nepomôžu.

Zatiaľ úplne neviem, čo s ním. Pomaly sa mi začína dariť uvedomovať si, že som nahnevaná, nie smutná, a keď to zistím, snažím sa s tým hnevom zostať. Lenže nechcem byť nahnevaná dlhodobo. Nepáčilo by sa mi, keby si ma ľudia začali pamätať ako tú neustále naštvanú. Asi treba nájsť rovnováhu, ale hádam som na správnej ceste.

Aerosol *robinson*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marie Veronika Marie Veronika | Web | 21. září 2018 v 10:18 | Reagovat

Uvědomit si něco takového, to už je nějaký pokrok! Sama mám podobné tendence, tak vím, jak hrozně těžké je něco na tom změnit. Držím ti palce, abys dokázala najít způsob, jak páru upustit, a žaludek se vrátil do normálních kolejí :-)

2 Platan Platan | E-mail | Web | 21. září 2018 v 21:35 | Reagovat

Prajem veľa úspechov v boji s Tvojim hnevom slniečko. Ja som zástanca toho, že hnev musí von, alebo musí byť zabitý v nútri a to rýchlo, žiadne dusenie. Presne kvôli veciam, o ktorých aj ty píšeš tuná.

3 Mánička Mánička | E-mail | Web | 27. září 2018 v 9:08 | Reagovat

Silně napsáno

4 smartly smartly | 12. října 2018 v 20:15 | Reagovat

Tak nejak som sa dopracoval k tomu, že aj keď krátkodobo môžeme byť priam presvedčení, že je to naopak, dlhodobo sa takmer vždy vyplatí hovoriť, myslieť si a hľadať pravdu. Temperamentnejší (t.j. citlivejší) si možno pomôžu pár rozbitými taniermi, ale čo je pár rozbitých tanierov pred stratou viery v ľudí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama